Keď mám voľný večer vo Windhoeku, začínam ho vždy na jednom mieste, vo Vinyls Music Café. Je priamo v centre, na okraji parku Zoo Park, a všetky pamiatky a atrakcie, ktoré máme v itinerári, sú len na skok. Vinyls som si obľúbil. Je tam dobrá atmosféra, príjemní ľudia, fajn burger, z ktorého som vždy zabrblaný až po uši, a dobré pivo.
Nie je problém dať sa tam do reči s miestnymi. A nemyslím lokálnych alkoholikov, ktorí vám budú trepať dve na tri. Normálni ľudia – pracujúci, vzdelaní, inteligentní a s hudobným vkusom. Ono sa to Vinyls nevolá len tak, celkom sa to tam točí okolo hudby. Barman púšťa platne alebo na projektore pustia nejaký DJ set. Po večeroch tam bývajú fajn akcie.
Raz som prišiel a Brave, to je barman, sa ma pýta, či som prišiel na koncert. Nie, odpovedám. Netušil som, že je dnes koncert. Nevadí, dám ťa na guest list. Hrá tu dnes Waters, počul si o ňom? Nie, nepočul som, ale je na Spotify, tak som si ho hneď skontroloval. Sladučké R&B, nič pre mňa, ale vraj je dobrý naživo, tak zostanem.
Odskočil som si do parku na cigaretu, kde som sa zoznámil s ďalšími fajn ľuďmi, hlavne so Slowom. Sranda bola, keď nás už nechceli pustiť dnu do baru. Koncert začínal, moje meno na guest liste nemalo žiadnu váhu a manažérka bola taká ostrá, že aj tí, čo na zozname boli, mali problém dostať sa dnu.
Ja mám v paži, nepotrebujem to vidieť, ale mám na bare účet za burger a pivo. Okrem toho Brave povedal, že nás dnu dostane, takže tu chvíľu postojíme a uvidíme, čo sa stane.
Chvíľu sme tam stáli a pozerali na tú šéfku, aká je prehnane ostrá. Každý, kto ju videl, len nechápavo krútil hlavou. Takto sa rešpekt predsa nerobí, do psej matere. Ale spomenul som jej, že je teda v pohode, ak ma nepustí, ale účet by som rád zaplatil. Tak prišla dole aj s terminálom.
Po chvíli vyšla zase. Povedala vyhadzovačovi, že sa na zozname uvoľnili ešte tri miesta, ale sú za 300 namíbijských dolárov a má ich predať prvému, kto bude ochotný zaplatiť. Tak sme to zobrali ja a Slow.
Týpek bol dnes na bráne prvý deň a mal dosť v paži. Navyše, keď vyčíňala stíhačka, tiež sa na nej smial s nami. Takže chtiac-nechtiac, podľa mňa skôr chtiac, nám dal vstup za tri namíbijské doláre.
Vnútri som stál a popíjal si pivko, keď za mnou prišiel nejaký chalan. Že sa chce so mnou zoznámiť. Tak som sa mu predstavil, aj on mne. Akurát, že ja som mu v tom hluku nerozumel, tak som sa ho trikrát opýtal, ako sa volá. Mal nejaké divné meno a fakt som mu nerozumel.
Pochopil som, kto to je, až keď mi povedal, že tu dnes vystupuje. Bol to Waters. Asi čakal, že som prišiel kvôli nemu, ale popravde som nevedel, čo a ako, tak som mu povedal, že som počul, že je fajn, a že si ho ešte skontrolujem na Spotify.
To ale asi nebolo to, čo očakával, lebo odišiel a po koncerte už nebol taký nadšený. Akože za mňa živé vystúpenie dobré, hudba tiež, ale nie je to moja šálka kávy.
Zato ten kamoš Slow, o ktorom som písal, je tiež hudobník. A jeho hudba ma baví viac. Šikovný, chytrý chalan, ktorému takto rád urobím reklamu. Takže ak chceš počuť namíbijského umelca, ktorý má vibe ako The Weeknd, skontroluj si na Spotify O.U_SLOW.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Namíbia
- Namíbski Himbovia
- Damarovia - krováci z Namíbie
- Žirafa trpaslík z Namíbie
- Adrenalín na najstaršej púšti sveta, Namib
- Sossusvlei
- Uškatce v Cape Cross
- Kŕmenie gepardov v Namíbii
- Smrad z uškatcov
- Meteorit Hoba
- Kolónia uškatcov v Cape Cross
- Nádherné ženy kmeňa Himba
- Mŕtvy strom v Deadvlei
- Najstaršia púšť sveta, Namib
- Havária kvôli turistom v Namíbii
- Perfektné hotely v Afrike - referencia
- Vinice v Namíbii
- Krásy Namíbie
- Deň nezávislosti v Namíbii
- Zdolaná piesková duna v Namíbii
- Big Daddy a zelená Namíbia