Cesty v Južnej Amerike Zápisky z ciest

Áno, aj takýto vitamín sprevádza našu miniskupinku na putovaní naprieč juhoamerickým kontinentom. A zatiaľ čo kolumbijský prezident Juan Manuel Santos hodnotil prvých 100 dní svojej vlády, my sme obdivovali vianočnú výzdobu (6.11.) na hlavnom Bolivarovom námestí, skontrolovali nás prezidentské stráže, v najstaršej štvrti mesta sme si dali slávnu kolumbijskú kávu u Juana Valdeza, videli zajaca na hlavnom ťahu mestom a vyviezli sa na 46 poschodie mrakodrapu Torre Colpatria za 30 sekúnd! Z Bogoty sme zamierili na juh. S veselým šoférom a ešte veselším klaksónom sme sa prepracovávali údoliami And smerom k rovníku. A po všetkých tých zastávkach a kontrolách Stano skonštatoval, že už si na to tak zvykol, že aj doma si bude nastavovať budík tak, aby mohol 3x za noc vstávať a všetko si skontrolovať. No v Quite sme dospali kilometre strávené na cestách. Ráno už sme sa prechádzali uličkami historického jadra, zažili na vlastnej koži malú demonštráciu pred prezidentským palácom (aby sme nezabudli, že sme v Južnej Amerike), našli sme atypického anjelika vo výzdobe a posedeli chvíľu v príjemnom patiu bývalého biskupského paláca. A ešte jeden úlovok sa v Quite podaril Adi – špeciálny záber z bohoslužby v kostole San Francisco. Pred San Franciscom sme potom zamávali výprave škôlkarov, ktorí mali v ten deň isto veľký zážitok, že videli skupinu živých gringov. A my sme sa odišli rozlúčiť so severnou pologuľou! Mitad del Mundo = Stred sveta, takto domáci nazývajú miesto, kde sa môžete postaviť na rovník, odskúšať, kde sa ako točí voda, či kde strácate silu. Prešli sme tiež testom cuyov – morských prasiatok a pani nám ukázala špeciálnu suarsku hlavičku, ktorú ani na verejnosť nevystavujú. A poďho do Banos! Kúpeľne ekvádorské mestečko, kde sme najskôr obchádzali monumentálnu sopku Cotopaxi a neskôr ďalší vulkán Tunghuraua, míňali sme zmrzlinové mesto, džínsové mesto a aj somára v nohaviciach a nočnou chivou sme sa nechali vyviezť na vyhliadku nad mesto. Na druhý deň v pralese vymyslel Jozef ležiac v hamake pivný poloautomat, nechali sme sa trochu osprchovať pri vodopáde Pavilón del Diablo, poobedovali vo farebnej perníkovej chalúpke a pustili sa ponad kanón rieky Pastaza v železnej Tarabite. To všetko za jeden deň! Pozdravujeme domov, všetci sme v poriadku, jesť nám chutí (spásame všetko:) a v Lime očakávame nové posily zo zámoria - ďalších BUBO klientov, ktorí budú prežívať tieto dni spoločne s nami. Už sa na nich veľmi tešíme.