William Wallace – hrdina škótskeho národa

Jedna z najvýraznejších postáv v histórii Škótska je jednoznačne Sir William Wallace. Národný hrdina, ktorý pomohol poraziť Angličanov a vďaka tomu Škótsko započalo svoju iniciatívu o nezávislosť.

Keď bol William Wallace ešte mladistvý, kráľom Škótska bol Alexander III. Ten však po páde z koňa 19. marca 1286 zomrel. Nasledovníkom trónu sa stala jeho vnučka Margaréta, ktorá však v čase smrti jej starého otca mala iba 3 roky. Napriek jej mladému veku sa mala stať kráľovnou, preto v roku 1290 na konci leta podnikla plavbu z nórskeho Bergenu, kde žila, do Británie. Počas plavby však ochorela a pár dní po tom, ako loď zakotvila na Orknejských ostrovoch, Margaret zomrela. V histórii Škótska nastalo búrlivé obdobie, ktoré sa označuje aj ako Great Cause. V tomto čase si nárok na trón začalo robiť 13 rôznych ľudí.

Z týchto 13 postáv boli dvomi najväčšími kandidátmi na škótsky trón John Balliol a Robert Bruce starší. Kráľom sa v roku 1292 nakoniec stal prvý menovaný, no obdobie jeho vládnutia bolo poznačené nestabilitou, preto bol do Škótska povolaný anglický kráľ Eduard I. Ten toto obdobie nestability využil vo svoj prospech a zo Škótska spravil vazalský štát. Od Škótov požadoval podporu Anglicku v boji proti Francúzsku. Škóti ako akt nesúhlasu voči anglickej kontrole nad ich krajinou uzavreli s Francúzskom dohodu o potenciálnej pomoci, v ktorej zaznelo: „Pokiaľ jedna z krajín bude napadnutá, druhá jej príde na pomoc.“ Táto dohoda sa nazývala Auld Alliance.

Tieto novinky rozhnevali anglického kráľa, ktorý sa rozhodol Škótsko napadnúť. Obsadil niekoľko miest a významných hradov, no potom sa začali Škóti brániť. Tieto vzbury neviedol nik iný, ako William Wallace, ktorý počas predchádzajúcich rokov získal viacero známostí vo vyšších kruhoch, ktoré pri napadnutú Anglickom využil. Po niekoľkých menších vyhratých bojoch sa prepracoval v armáde vyššie. K najvýznamnejšej bitke, ktorej sa zúčastnil, došlo 11. septembra 1297, kedy sa spojil s ďalším významným veliteľom, Andrew de Morayom. Bitka sa odohrala na moste Stirling, kde sa proti sebe postavilo takmer 6-tisíc Škótov a 9-tisíc Angličanov. Andrew de Moray v boji padol, no Škóti napriek tomu dokázali túto bitku vyhrať a zastaviť tak postup Angličanov. Práve naopak, Škóti pod vedením Wallacea začali postupovať smerom na juh a Eduard I. zmobilizoval ďalšie vojsko, ktoré sa im malo postaviť. V ďalšej významnej bitke pri Falkirku došlo k stretu 6-tisíc Škótov a 15-tisíc Angličanov. Túto bitku však už Wallace nedokázal vyhrať a bol porazený.

Okrem prehry v boji utrpela aj jeho reputácia, preto z krajiny odišiel v prospech ďalšieho významného bojovníka, Roberta the Brucea mladšieho, ktorý sa neskôr v roku 1306 stal aj kráľom Škótska. Wallace pokračoval v službách pre vtedajšieho francúzskeho kráľa Filipa IV., no neskôr v roku 1305 sa znova vrátil do rodnej zeme. Po návrate bol však zajatý Angličanmi a súdený za zradu a vojnové zločiny. Jeho súd sa označuje ako jeden z prvých v histórii, kedy bol niekto súdený práve za vojnové zločiny, ktoré spáchal. Po súde bol prevezený do väzenia v londýnskom Toweri. Tu bol najprv obesený, no obesenie prežil. Neskôr ho zažila vykastrovali, vyrezali mu črevá, ktoré pred ním zapálili, odťali mu hlavu, jeho telo rozsekali na štyri časti a hlavu namočili do smoly, aby ju mohli napichnúť na kôl a postaviť na London Bridge ako varovanie pre všetkých, čo sa s nimi stane, ak podniknú rebéliu.

Wallace je však dodnes označovaný za jedného z najväčších škótskych hrdinov, preto mu bol v roku 1869 postavený 69 metrov vysoký monument, ktorý stojí dodnes a je jednou z najväčších atrakcií v okolí Edinburghu. Okrem toho po celej krajine nájdeme niekoľko sôch a plakiet venovaných tomuto bojovníkovi, preto ak ich chcete vidieť, pridajte sa s nami na najbližší zájazd Škótsko: Edinburgh, gajdy, whisky a hrady a pozrite si ich na vlastné oči.