Nepál je úžasná Krajina. Rozlohou je len tri krát väčšia ako Slovensko, ale v rámci jej hraníc človek nájde skutočne zážitky, ktoré by sa mu s jednou krajinou nespájali. Len včera ráno sme sa lúčili s Pokharou poslednými vyhliadkami na masív Annapurny, a dnes sme už pre zmenu strávili deň na rovných planinách a v tropických lesoch s nosorožcami. Dnes sme celý deň strávili pozorovaním nosorožcov a krokodílov v národnom parku Chitwan na juhu krajiny. Poobede sa po krátkej sieste vydávame na krátky splav riečky Dhumari. Naše jednoduché kanoe z kmeňov stromov bavlníka stromového sa zdali miestami príliš chatrné, obzvlášť, keď pri nás plávali dva asi dvojmetrové krokodíly. Miestni ale veľmi dobre vedia čo robia, pracujeme s nimi už 15 rokov a pod vedením nášho sprievodcu Nabina dokonca pri rieke objavujeme aj nosorožca. Opúšťame loďku a vydávame sa na pešo. Nosorožec je od nás len asi 50 metrov a pokojne sa pasie. Pozorujeme ho asi 15 minút a je čas sa pohnúť. Nedá sa ani spočítať koľko sme videli divého vtáctva od tukanov až po pávov. Ale výhra prišla až na koniec. Rozhodol som sa s Nabinom, že krásny deň ukončíme západom slnka pri riečnom napájadle. Občas sa okolo objaví zviera a raz tu Nabin videl aj leoparda. Prečo neskúsiť šťastie. Leopard sa síce neukázal, ale odmenou za vytrvalosť nám bol nádherný samec nosorožca. Nabin ho videl prvý. Naše európske oči sa nemôžu rovnať domorodcom a určite nie tomuto mladému nadšencovi. S deviatimi rokmi praxe Nabin pozná každého vtáka a nosorožca videl predtým ako vôbec vyšiel z lesa. Číhame prikrčení na brehu rieky. Nosorožec po 10 minútach čakania konečne vychádza z húštiny. Je to mohutný samec. Podľa Nabina má asi 18-19 rokov a určite cez dve tony. Pokojne začne piť rovno oproti nám. Všade je úplné ticho a všetci sledujú impozantné zviera so zatajeným dychom. Vietor sa na chvíľku obrátil a nosorožec nás zavetril. Je to plaché zviera ale tento jedinec je evidentne agresívny. Výhražne sa trhne a pobehne na breh rieky. Aj keď sme na druhej strane tak pár ľudí od laku stratilo rovnováhu. No panika bol predčasná. Po pol minúte sa nosorožec pokojne vracia k napájadlu a pokojne pije. Do toho priamo za ním zapadá nepálske slnko. Scéna je až gýčová a je ťažko sa s ňou rozlúčiť. Na džungľu ale pomaly začína padať večer a je čas ísť. Takto dôstojne a malebne sa s nami lúčil dnes najznámejší národný park Nepálu Chitwan. Zajtra nás čaká čarovná India a uvidíme čo si pre nás prichystá. Dobre viem, že to je neuveriteľná krajina, ale bude sa musieť ale veľmi snažiť aby prekonala nádherný Nepál.
