Zavraždenie Julia Ceasara

Vždy ma zaujímalo, kde ho zavraždili, a teraz na tom mieste v centre Ríma stojím. Ľahko sa sem dostanete aj Vy a vstupné je nula (pozrite si môj blog: Rím zdarma).
S Caesarovou vládou, posilnenou jeho mimoriadnymi právomocami, začali byť rímski občania nespokojní. Caesar sa už nestaral toľko o ľud, skôr si veľkými darmi získaval aristokratov. Jeho odporcovia mu predovšetkým vytýkali kroky proti republike, lebo zrušil a pozmenil niektoré republikové ustanovenia. Na jeho počesť na konali sviatky a prevádzali obete, prijal titul Otca vlasti = Pater Patrie a bola mu dokonca ponúknutá kráľovská koruna. Odpor zosilnel najmä vo chvíli, keď sa Caesar pripravoval na ťaženie proti Parthom. Ľudia si podľa veštby túto výpravu vykladali tak, že chce bojovať s Parthami, aby mal dôvod nechať sa vyhlásiť za kráľa. To urýchlilo sprisahanie republikánskej šľachty, ktorá očakávala pomoc nespokojného ľudu. Do svojho čela si sprisahanci zvolili Marka Bruta. Pri občianskej vojne podporoval síce Pompeiovcov, po jej skončení mu však Caesar odpustil, preukazoval mu veľkú pozornosť a veľmi mu dôveroval. Dokonca ho považoval za svojho priateľa. Preto mu udelil úrad mestského praetora.

Spiklenci naplánovali vraždu na 15. marca 44 p.n.l., v deň marcových Id. Predpokladali, že bude zasadnutie senátu, kde sa bude prejednávať zvolenie kráľa, a Caesar bude určite prítomný. Potom síce vznikli isté obavy, pretože Caesar bol v predvečer na hostine a necítil sa dobre, ale aj napriek manželkinmu prehováraniu (zdalo sa jej, že ho zabijú) sa dostavil. Spiklenci čakali v budove curie (budove senátu) pripravení, na pomoc mali aj oddiel gladiátorov a otrokov. Obávali sa, aby neboli odhalení. Dokázali by aj spáchať samovraždu, keby padli do Caesarových rúk.
Caesar dokonca vopred dostal lístoček s podrobnou informáciou o chystanej vražde, ale nečítal ho, pretože by ešte viac zdržiaval rokovania senátu. Usadol do svojho kresla pod Pompeiovou sochou. Teraz sa sprisahanci rozhodli konať. Pristúpil k nemu senátor Cimber a prosil za brata vypovedaného z Ríma. Ostatní sa zoskupili okolo, bozkávali Caesarovu hruď aj hlavu. Caesar sa udivený zdvihol. Cimber uchopil jeho tógu a tým dal znamenie. Cassius stojaci za Caesarom vytiahol meč a bodol ho Caesarovi do ramena, hneď na to sa všetci sprisahanci na Caesara vrhli. Caesar sa bránil zo všetkých síl, aj keď jeho jedinou zbraňou bolo to, čím písal. Keď Caesar zbadal Bruta, ktorého považoval za priateľa, zvolal vraj po grécky: “ Aj ty, môj syn? ” a potom sa prestal brániť, zahalil si hlavu tógou a padol na zem. Spiklenci mu zasadzovali rany tak zúrivo, až sa zraňovali aj navzájom. Caesar utŕžil 23 rán (jednu od každého sprisahanca), z toho 2 boli smrteľné. Zomrel pod sochou svojho nepriateľa Pompeia.

Brutus chcel vystúpiť pred senátormi, ale tí hrôzou utiekli. Druhého dňa predniesol reč o smrti tyrana a opätovnom nastolení republiky na ľudovom zhromaždení, avšak bez ohlasu. Ľud nechcel podporovať takúto moc senátu. V tom čase už bol ľud úplne pod vplyvom Caesarovho priateľa Marca Antonia. Ten jeho zohavenú mŕtvolu ukázal rímskemu ľudu a obratnou rečou si ho naklonil na svoju stranu. Navyše prečítal nahlas Caesarovu poslednú vôľu, v ktorej odkazoval ľudu veľkú sumu peňazí a navyše pozemky na zriadenie parkov. Sfanatizovaný dav vtrhol do curie, vytrhal všetky zariadenia a postavil z neho pohrebnú hranicu. Aby bola ešte väčšia, hádzali do nej prítomní svoje cennosti. Osud sprisahancov bol spečatený.
Caesarova pamiatka žije dodnes. Na Foru Romanu sú zachované zvyšky chrámu, v ktorom bol pochovaný jeho popol, v kalendári je na jeho počesť dodnes pomenovaný mesiac júl (Juli) a jeho meno sa stalo v podobe cisár, Kaiser a cár aj svetským titulom.
O mieste, kde ho zabili, Largo di Torre Argentina, viac píšem vo svojom blogu Rím pre pokročilých. Nájdete tu podrobnosti, aj moje fotografie.