Stano pozdravuje babku Katku, farar, predseda a jeho zena Katka zase celu obec Milhost... :) Ze pohoda, ne? (...to 'ne' je po vychodnarsky) A mozno by pozdravovali aj vsetci ostatni a vsetkych ostatnych, ale som ich behom k internetu prave nestretol. Urcite si naberaju "chitwansky pokoj a klud" velkou lyzicou, zasluzene, po vsetkych tych cestach... No nie, vazne, uz nam taha na dvadsiaty den! V Kathmandu sme "skukli" vsetko, co sa patri, odautobusovali sa do Nagarkotu 2150 metrov nad morom (a skoro 1000 nad okolitym udolim) a rano ze ideme pozriet vychod slnka a Himalaje. No... na monzunove obdobie... vcelku slusne. A toto bol aj den, ked sa Aziou prehnalo slnko prikryte mesiacom. Boli sme sice len v pasme ciastocneho zatmenia, ale aj tak vsetko stmavlo a stichlo. Aj nas "chatar" (=majitel hotela, budickar, sprievodca a recepcny v jednom...), ktory nevedel, preco tie mraky zrovna dnes prisli... :) No a? Potom sme sa dostali do takej zapchy, ze by ju aj z kozmu vidiet bolo (nie ako cinsky mur!). Ale nas sprievodca Ganesh, to jak retor... huba sa mu nezavrela a my sme rezali cez stojace stovky (!!!) aut, cez strajkujucich dedincanov ako noz maslom. Clovek by si myslel, ze Bubo-blede tvare maju predsalen prednost :) Podarilo sa, odraftovali sme a nikto sa neutopil. Len neviem, preco nas nas nepalsky kormidelnik nazyval lekvarmi ( 'jam' )? Takze "Namaste" z Chitwanu, poclnkovali sme, okupali slony aj nosorozca videli (hoci len ti vyvoleni...) Ozaj, mozu mat nosorozce dovolenku??