Železničné nešťastie v Tangiwai

1953 - rok, ktorý bol pre Nový Zéland viac ako úspešný - v máji Sir Edmund Hillary zdolal najvyššiu horu sveta, v rámci svojho turné krajinu navštívila novo korunovaná kráľovná Alžbeta II., prírodná rezervácia Aoraki bola vyhlásená za národný park (dnes NP Mt. Cook/Aoraki). Všetko sa však zmenilo 24. decembra o 22:21hod., kedy sa odohralo najväčšie železničné nešťastie v dejinách Nového Zélandu.

V tom čase to bola zároveň 8. najsmrteľnejšia železničná katastrofa na svete, ktorá sa dostala na titulné strany novín po celom svete. Most ponad rieku Whangaehu, ktorý sa nachádza blízko mestečka Tangiwai, sa zrútil pod nočným expresom smerujúcim z hlavného mesta Wellington do najväčšieho mesta Auckland. Nehodu neprežilo 151 ľudí (z 285 cestujúcich a posádky). Celý národ bol ohromený - nielenže pri vtedajšej populácii krajiny (iba okolo 2 miliónov) každý poznal niekoho, kto poznal niekoho z obetí, ale celé nešťastie ešte zintenzívňuje fakt, že sa odohralo na Štedrý deň. Ironicky, aj samotný preklad názvu Tangiwai z maorčiny znie „plačúce rieky".

Ako k takejto udalosti mohlo vôbec dôjsť? Ešte cca 3 hodiny pred nešťastím rovnakým mostom prechádzal nákladný vlak a všetko bolo v poriadku. Neskôr v ten večer však zlyhala hrádza, ktorá zadržiavala neďaleké kráterové jazero na sopke Mt. Ruapehu (2 797 metrov). Tým sa náhle uvoľnili približne 2 milióny kubických metrov vody, ktoré vytvorili tzv. lahar - 6 metrov vysokú vlnu, ktorá obsahovala vodu, ľad, blato a skaly a hnala sa po rieke Whangaehu ako tsunami. Niekoľko minút pred príchodom vlaku tento lahar narazil na betónové pylóny železničného mosta v Tangiwai. Keď následne vlak s rýchlosťou 65 km/h dorazil na most, ten sa pod jeho váhou podlomil a rušeň sa ponoril do rieky spolu s 5 vozňami II. triedy. Šiesty vozeň niekoľko minút balansoval na okraji zničeného mosta, kým sa odtrhol od zvyšných troch vozňov a tiež sa zrútil. Pozoruhodné je, že 21 z 22 cestujúcich v tomto vozni prežilo. Predpokladá sa, že rušňovodič, pán Charles Parker, použil núdzové brzdy, čím zabránil, aby aj posledné 3 vagóny skončili v rieke a zachránil tak mnoho životov.

Po katastrofe vtedajšie Ministerstvo železníc Nového Zélandu nechalo po prúde rieky Whangaeghu nainštalovať varovný systém, ktorý má spustiť alarm v prípade, že sa hladina rieky zmení v dôsledku nového laharu. Na mieste katastrofy sa pravidelne konávajú spomienkové slávnosti a v roku 1989 bol tu bol dokonca vztýčený pamätník Tangiwai Memorial. S našimi BUBO skupinkami dedinkou Tangiwai prechádzame cestou z Wellingtonu do Národného parku Tongariro, kde si rozprávame o tomto tmavom momente novozélandskej histórie.