Favoriti MS vo futbale 2022

Najslávnejšie a najsledovanejšie podujatie sveta tento rok usporiada Katar, a to od 20. novembra do 18. decembra. O titul sa pobije 32 krajín na ôsmich rôznych štadiónoch. Vôbec po prvý raz sa tak odohrajú futbalové MS na Blízkom Východe. Očakávať môžeme veľké veci. To, kto získa titul, sa dozvieme až tesne pred Vianocami.

Favoritov na triumf je viacero, vybral som však top 7 najväčších a tri krajiny ako bonus v podobe "čiernych koňov" turnaja. Najviac však osobne verím dvom spomedzi vyselektovaných krajín a celkové víťazstvo hocikoho iného by ma prekvapilo. Pri tipoch na favorita sa tiež dočítate o tom, ako žijú futbalom a čo v BUBO odporúčame vidieť pri návšteve danej krajiny.

Jednotliví favoriti sú zoradení v abecednom poradí, pozn.

Podľa bookmakerov tretí najväčší favorit celkovo. Treba uznať, že Angličania majú skutočne hviezdny tím, ktorému dominuje superstrelec Harry Kane. Tomu chýbajú dva góly (má ich 51) na to, aby bol najlepším strelcom "troch levov" v histórii. Okolo neho sa točia najmä mladé hviezdy - Phil Foden, Jude Bellingham či Bukayo Saka. Mladíci hviezdili aj na ME 2020, kde to Anglicko po dlhých desaťročiach dotiahlo až do finále, kde však neuspelo.

Tomuto mužstvu dominujú najmä mladíci a ide o priemerne najmladšieho spomedzi siedmich favoritov. V obrane Benjamin White či Trent Alexander Arnold, v strede poľa zase Mason Mount a Jude Bellingham. Nechýbajú však tiež skúsenejšie esá ako John Stones, Raheem Sterling či Jordan Henderson. Stačí si pozrieť nomináciu Angličanov na posledné zápasy a aj fanúšik, ktorý sleduje futbal pasívnejšie, bude väčšinu z nich poznať. 

Anglicko je určite veľký favorit. Je však veľa vecí, na ktorých môže zlyhať - príliš defenzívna stratégia kouča Garretha Southgatea a nepriazeň fanúšikov pre celkovo neatraktívny futbal. Rovnako tak tlak, zlá forma, kedy Angličania zostúpili do B-divízie Ligy národov, a už priam zakorenená "schopnosť" nezvládať a pretaktizovať veľké zápasy. Ak toto všetko víťaz MS z roku 1966 zvládne prekonať, môže ísť ďaleko.

Anglicko a futbal - kolíska tohto športu

Práve v Anglicku vznikol najslávnejší šport sveta - vraj na mieste, kde dnes stojí slávne Wembley, jeden z najkrajších a najväčších európskych štadiónov. Hovorí sa, že "Američania vymyslia šport, ktorí hrajú len oni a stanú sa majstrami sveta. Angličania vymyslia šport a sú v ňom na ho**o". Fráza z jedného internetového meme, možno ale má niečo do seba, keďže Anglicko sa len raz stalo majstrom sveta - doma v roku 1966, odvtedy prišlo pol dekády trápenia, čo sa spieva aj v pesničke "Footbal is coming home" - ale domov veru ešte neprišiel.

Napriek tomu táto krajina žije futbalom ako máloktorá iná. Premier League patrí medzi najlepšie súťaže na svete a štadióny sú vypredané na celú sezónu dopredu, ale nielen v najvyššej súťaži, ale aj v (už prakticky) dedinskej piatej lige. Pozor si treba dať na jadro "hooligans" jednotlivých tímov, ktoré je schopné poriadne sa pobiť - väčšinou si však bitku dohodnú vopred na férovku - po bitke vyhlásia víťaza a podajú si ruky. Bary sú zaplnené a, verte mi, nechcete vstúpiť napríklad medzi podporovateľov Manchestru United v drese Liverpoolu. Vyhadzov baru bude tou lepšou možnosťou.

Na štadióne vás chytia chorále, ktoré budete spievať, aj keď neviete text a atmosféra zápasov vás strhne, nech už zamierite kamkoľvek. Najviac však, keď počujete hymnu Liverpoolu. Angličania vedia byť veľmi emocionálni aj po zápasoch. Veľmi pri nich záleží na úspechu, od ktorého sa odvíja, ako sa budú ku svojim miláčikom správať. Príklad z iného športu - keď tenista Andy Murray (Škót) vyhral Wimbledon, Angličania ho ospevovali ako Brita, ako svojho. Keď vo finále neuspel, bol iba "ten Škót". To platí aj vo futbale. Prineste úspechy, budú vás milovať, v opačnom prípade vás budú len kritizovať.

Kedy, ak nie teraz? Argentína potrebuje tento triumf na MS viac, než kedykoľvek predtým. Jednak na napravenie si renomé, keď pred štyrmi rokmi vypadla na šampionáte už v osemfinále, do ktorého ledva prenikla. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Tréner Lionel Scaloni zmenil tvár demotivovaného mužstva, oživil ho novými menami i taktikou, vďaka čomu Argentína získala Copa América 2021. Z trápiaceho sa mužstva je zrazu tím, ktorý pôjde do Kataru s 35-zápasovou šnúrou bez jedinej prehry (svetový rekord je 37).

Hlavný dôvod potreby triumfu je však iný - Lionel Messi. Azda najlepší futbalista všetkých čias má dnes už 35 rokov a tieto MS budú jeho posledné v kariére. Počas nej sa mu podarilo získať už všetky klubové i medzinárodné trofeje, teda okrem tej najcennejšej - Zlatej Niké. Messi sa opäť dostáva do streleckej formy aj v Paríži St. Germain, stále má úžasnú techniku priechodu do útoku i pri priamych kopoch a vyprofiloval sa na vodcovskú osobnosť - skutočného kapitána.

"Albicelestes" (belasí) majú však hviezdu na každej pozícii a tento tím šliape ako hodinky. Či už je to najlepší brankár za ostatné desaťročia Emiliano Martínez alebo obrancovia z Premier League Lisandro Martínez a Cristian Romero. Stred poľa vedie správne namazaný stroj Rodrigo de Paul a v útoku vie Argentína postaviť dve fantastické trojky - okrem Messiho sú k dispozícii aj Julián Álvarez, Paulo Dybala, Lisandro Martínez či Joaquín Correa. Neuveriteľná ofenzívna sila, ktorá môže pohorieť jedine na tom, že to nezvládne v hlavách a kľúčovým môže byť priveľký tlak na Messiho.

Argentína a futbal - jedna veľká vášeň

Futbal je pre Argentínu náboženstvom a pokiaľ sem zamierite, musíte spoznať mentalitu tunajších ľudí aj skrz futbal. Keď sa hrá národná zápas, vysielajú ho všetky telky v každom jednom argentínskom bare zaplnenom do posledného miesta, taxikári sa nesústredia na svoju jazdu pri počúvaní rádia a námestia bývajú zaplnené.

Argentína je domovom najväčšej futbalovej rivality na svete - Boca Juniors vs. River Plate. Pri ich zápasoch nepúšťajú fanúšikov súpera na štadión, pretože organizačne sa to nedá zvládnuť, ochrankárov nie je dosť a je prakticky isté, že by došlo k násilnostiam. Tieto dva tímy sa absolútne neznášajú. Dokonca vznikol film Rómeo a Júlia v argentínskom poňatí, kde namiesto znepriatelených rodov bol jeden z hlavných hrdinov fanúšikom Bocy a jeho láska zase fandila Riveru. La Bombonera (štadión Bocy) je presne to miesto, kde si najlepšie vychutnáte futbal, atmosféru a hluk. Plno ozdôb a strieľajúce konfety zo sektoru fanúšikov. Aj fanúšikovia týchto tímov však výnimočne držia spolu, keď hrá Argentína zápasy na MS. Alebo sa aspoň dokážu zniesť.

"Pamätám si, že keď ešte žil Diego Maradona, bol v hľadisku na zápase a jedna kamera snímala čisto iba jeho a jeho reakcie. Do toho sa púšťal komentár k aktuálnemu dianiu na ihrisku a ľudia tak počúvali zápas a sledovali namiesto priebehu reakcie argentínskej legendy," spomína na unikátny zážitok z Argentíny Jozef Zelizňák z BUBO.

O zlatej generácii Belgicka bolo toho vo futbale počuť už veľa, a to prakticky od roku 2014. Kevin de Bruyne, Eden Hazard, Romelu Lukaku - hviezdne trio úspešné na klubovej úrovni. Prvý spomenutý hráč je v súčasnosti najlepším ofenzívnym stredopoliarom (a možno aj futbalistom celkovo) na svete. Hazard po obdobiach dlhých zranení vysedáva viac na lavičke, keď však hrá za Belgicko, nie je to poznať. Lukaku je obávaným a silným zakončovateľom, ktorý veľa minút na gól nepotrebuje, Thibaut Courtois zase jeden z najlepších brankárov sveta.

Rozbehnutých Belgičanov aj na ME 2020 zastavili až neskôr víťazní Taliani. Spred štyroch rokov majú bronz, keď vyradili aj Brazíliu a opäť si s nimi poradil až neskorší víťaz - Francúzsko. "Červení diabli" sa naučili zvládnuť tlak veľkých zápasov a majú prakticky poslednú šancu s touto zlatou generáciou skutočne siahnuť aj na vytúženú trofej, keďže o štyri roky sa už v tíme kvôli veku zrejme ani jedno zo spomenutých mien nevyskytne. Len aby sa neocitli pod priveľkým tlakom a vyhli sa zraneniam. Ak sa im to podarí, môžu pokojne pomýšľať aj na finále.

Belgicko a futbal - večný čierny kôň

Belgičania sú cyklistickým národom. Stačí vám 5 minút v krajine a zistíte to - podobne ako v Holandsku sú všade špičkové cyklochodníky a mnoho zaparkovaných bicyklov. Belgicko ešte zopár desaťročí dozadu príliš futbalom nežilo, ani po tom, čo sa umiestnilo na 4. mieste na MS 1986. Zmenili to však posledné roky, kedy v 11ke Belgicka bolo zrazu toľko známych mien, až si človek pomyslel "toto musí byť favorit na titul".

Krajina futbalom ožila. Liga má síce vysokú návštevnosť, ale teraz v mestách prevládajú dresy členov národného tímu. Belgičania si najmä z Anglicka prevzali prezývku "červení diabli" od ManUtd, obliekajú sa do kostýmov čertov a na štadióne je ich vždy vidieť - ako Holanďania majú svoj oranžový sektor, Belgičania ho zase majú červeno-čierny. 

Vďaka futbalu sa tamojší obyvatelia naučili byť tolerantnejšími aj k menšinám. Veď top strelec tímu Lukaku je černoch (a nie je zďaleka jediný) a vďaka svojim úspechom je pravým Belgičanom. Aj tu sa ale občas odzrkadlí anglická mentalita - pokiaľ nedá gól či urobí chybu a Belgicko prehrá zápas, nie je Belgičanom, ale len "tým prisťahovalcom z Konga". Každopádne, Belgicko je posledné roky vždy čiernym koňom šampionátu vďaka silnej zostave. Zatiaľ to stačilo na tretie miesto, ktoré v Bruseli oslavovalo preplnené námestie - ako keby doniesli domov titul.

Najväčším favoritom spomedzi všetkých sa javí byť Brazília. Aj podľa bookmakerov a viacerých fanúšikov. A nemožno sa čudovať, prečo tomu tak je. V súčasnosti je to asi najlepší tím na svete. Pod vedením trénera Tita má 5-násobný víťaz MS priam ilegálne dobre vystavaný supertím, ktorého hráči sú každý jeden priam v životnej forme.

Pre lepšiu predstavu si pozrite, ako by mohli vyzerať dve kompletné jedenástky Brazílie (sprava doľava):

• Alisson - Danilo, Thiago Silva, Marquinhos, Alex Telles - Fred, Casemiro, Paquetá - Vinícius, Jesus, Neymar
• Ederson - Dani Alves, Eder Militao, Bremer, Alex Sandro - Bruno Guimaraes, Ribeiro, Fabinho - Raphinha, Antony, Rodrygo

Priam strašidelné (možno s malou výnimkou zálohy), a to ešte majú mnohé záložné mená na lavičke. Najmä v útoku. Ofenzíva Brazílie bude určite najlepšou nomináciou na celom turnaji. Ak si "kanárici" udržia všetko pokope aj v zadných radoch, budú ťažko ohroziteľní. Veď v kvalifikácii neprehrali, no bolela ich prehra proti Argentíne vo finále Copa América 2021. Pomstia sa jej, ak na seba opäť narazia?

Mimochodom, podľa môjho vlastného názoru a pozorovania, sú práve Argentína a Brazília najväčšími favoritmi. Ak by som mal vybrať len top 3 a nie top 7, vybral by som bez váhania ich a pridal Belgičanov. Berúc do úvahy silu kádrov, zladenosť mužstiev a aktuálnu formu... Úprimne ma prekvapí, ak MS 2022 vyhrá niekto iný ako Argentína alebo Brazília (zaujímavosť je, že ak oba tímy vyhrajú svoju skupinu, narazia na seba podľa pavúka už v semifinále a finálové zloženie Argentína - Brazília teda nehrozí). Avšak aj najlepšie tímy môžu kedykoľvek pohorieť.

Brazília a futbal - najúspešnejšia a najvášnivejšia

Pre brazíliu možno znamená futbal najviac na svete. Nedá sa zabudnúť na prehru 1:7, ktorú utrpel päťnásobný majster v semifinále MS 2014 proti Nemecku. Tréner neskorších víťazov Joachim Löw po polčase musel prizvukovať hráčom, aby už prestali dávať góly. Bolo to ponižujúce a báli sa Brazílčanov, že ich zabijú. To sa nestalo, po zápase ale zneli výroky ako: "Máme tu chudobu, korupciu, prežívame zo dňa na deň. Iba futbal nám dáva radosť, a tá je teraz preč". 

Nieže by mala Brazília vo futbale málo úspechov, ako jediná hrala na všetkých MS, na každých bola v užšom zozname top favoritov a dala svetu najslávnejšie futbalové mená i podobu hry. "Kanárici" však vždy chcú viac, ďalší titul, a taká presne je mentalita ľudí. Tí futbalom žijú, štadióny najslávnejších klubov bývajú vypredané, hoci nie vždy.

"Na futbale v Brazílii som bol viackrát, aj na slávnom Maracaná v Rio de Janeiro. Ako bývajú štadióny plné, tak sa stáva, že sú priam ľudoprázdne," spomína Jozef Zelizňák. Brazília je chudobná, peniaze za lístky dáva najnižšia vrstva skôr na jedlo a želá si lepšie časy. To ale neznamená, že nie je pre ňu futbal náboženstvom.

Francúzsko išlo na MS 2018 prakticky ako najväčší favorit a v Rusku napokon aj oslavovalo titul. Vtedy futbaloví experti chválili "les bleus" (modrých) za to, že majú toľko superstars, až vby dokázali postaviť tri rovnako kvalitné jedenástky a vždy byť top favoritom na titul. To isté platí aj o štyri roky neskôr - aj napriek menším obmenám v kádri.

Obhajca musí byť vždy medzi top favoritmi. Najmä keď má mladé perspektívne nádeje, ktoré túžia po úspechu, keď neboli v roku 2018 členmi víťaznej zostavy. To sú napríklad William Saliba, Youssouf Fofana, Aurelian Tchouaméni či Eduardo Camavinga (hlavne táto dvojica môže geniálne spoločne vykrývať stred poľa ako aj v Reale Madrid). Taký bol aj superstrelec Karim Benzema, teda aktuálny držiteľ Zlatej lopty, tiež figuroval vo francúzskej nominácii, vyradilo ho však zranenie.

Sú Francúzi nezastaviteľní? Posledné zápasy ukazujú, že úplne to tak nie je. Vo svojej skupine Ligy národov vyhrali iba raz a na ME 2020 vypadli už v osemfinále. Stredopoliari Paul Pogba a N'Golo Kanté si prechádzajú zraneniami (ako viacero hráčov celkovo), hviezda MS 2018 Antoine Griezmann je bez formy, Kylian Mbappé môže ako najlepšie zarábajúci hráč sveta doplatiť na svoje príliš veľké ego. Je viacero faktorov, ktoré môžu Francúzov napokon položiť, ako napríklad aj ten, že v skupine na MS budú čeliť v životnej forme hrajúcim Dánom.

Francúzsko a futbal - úspechy priniesli deti imigrantov

Francúzsko a futbal je celkom špecifické spojenie. Vláda má tendenciu vidieť detský talent, ktorý nepochádza z Francúzska a okamžite mu ponúkne francúzske občianstvo, aby v budúcnosti reprezentoval ich krajinu. Francúzi majú tiež veľa kolónií. Týmito spôsobmi získalo všetky historicky aj súčasne najslávnejšie mená - Zinedine Zidane je (de facto) z Alžírska, Thierry Henry z Guadeloupe, Kylian Mbappé z Kamerunu. Internetom koluje vtip, že ak by Francúzsko neexistovalo, africké krajiny by oslavovali zisk už 10 titulov majstra sveta.

Futbalová filozofia, ktorú však nastavili Francúzi, prináša úspechy. A atmosféra je poriadne vášnivá. Ja ako autor blogu som mal to šťastie, že počas finále MS 2018 Francúzsko - Chorvátsko som bol na tripe vo francúzskom Annecy na Tour de France. Už od rána sa premávali v meste autá, z ktorých vytŕčali francúzske vlajky. Autá na seba trúbili, ľudia vyspevovali, bary boli plné už pred obednými hodinami. Stálo sa dokonca aj pred nimi a niektoré reštaurácie obsluhovali aj týchto stojacich ľudí či fanúšikov sediacich v najbližšom parku na tráve.

V meste boli tiež súkromné premietania v zašitých uličkách. Pri góloch Francúzska sa natlačený dav, ktorý nemal šancu pre počty ľudí ani vidieť góly, celý rozskákal a vyzeralo to ako na pogo na koncerte známych kapiel. Chvíľu som sa bál, že neprežijem. Z neznámych ľudí sa stali kamaráti, všetci sa objímali. A po zisku titulu vypuklo šialenstvo nielen v Annecy, ale po celom Francúzsku, aj v neprejazdnom Paríži. Domáci tiež priam milujú každého reprezentanta svojej krajiny - bez rasizmu, bez predsudkov, futbalisti sú pre nich hrdinovia. Ostatní by si mohli brať príklad.

Pre veľkých to bolo obrovské prekvapenie, keď Nemci ako držitelia titulu nepostúpili zo skupiny na MS 2018. Nuž, Nemecku sa na ruskej pôde nikdy príliš nedarilo, v Katare to ale môže byť inak. Pod novým trénerom Hansim Flickom majú v tíme len dvoch hráčov nad 32 rokov, ktorí zažili trofejový triumf - Manuela Neuera a Thomasa Müllera. 

Lídrom obrany je silák Antonio Rüdiger, stredu poľa zase Joshua Kimmich a Kai Havertz a v útoku zase silná trojka Gnabry, Sané a Musiala. Nemci sú, predovšetkým, mladým mužstvom, kde hráčov nad 30 rokov narátate na prstoch jednej ruky. Po obmene generácie sú vo forme a majú veľkú ambíciu vyhrať MS po piaty raz, čím by dorovnali Brazíliu.

Problémov môže byť pre Nemcov ťažká skupina i žreb. V E-skupine, čo je skupina smrti, narazia na tiež mladých a ambicióznych Španielov a tiež rozvíjajúcich sa Japoncov i Kostaričanov, ktorí vždy vedia prekvapiť. Ak by v skupine skončili druhí, narazia (pravdepodobne) na Belgicko. Zverencov Flicka nečaká nič ľahké.

Nemecko a futbal - nielen o pive

V Nemecku som bol na futbale viackrát. Treba uznať národu a fanúšikom jednu vec - dokážu byť vášniví a slušní zároveň. Plné štadióny nonstop povzbudzujú svojich miláčikov, najlepšia atmosféra je na štadióne v Dortmunde s najväčšou tribúnou pre stojacich fanúšikov v Európe. Ale nielen tam. Napriek vernosti a vášnivému fandeniu sú priaznivci jednotlivých tímov maximálne slušní, bitky tu prakticky neexistujú, po prehre sa sklopia hlavy, ponadáva sa a život ide ďalej. Futbal tu berú vážne, ale slušne, anglické bitky nehrozia.

Porovnávať by sa dalo viacero vecí. Bol som na futbale v Anglicku i Taliansku, kde mi na štadióne už nepredali pivo, iba nealkoholické. Boja sa vyhrotených emócií, ktoré by alkohol ešte viac povzbudil. Nieže by pri tom nepúšťali opitých fanúšikov na zápasy... Každopádne, v Nemecku ste na tribúne a prakticky nevidíte nikoho, kto by nedržal v ruke plastový pohár piva. To povzbudzuje u Nemcov pozitívnu emóciu, ani v tomto prípade bitky nehrozia.

Nemecko je jedna z najfutbalovejších krajín sveta - veď MS vyhrali štyrikrát (hoci trikrát ako Západné Nemecko) a s ďalšími medailami sú najúspešnejším európskym národom, vo svete je lepšia len Brazília. Na rozdiel od iných národov je tiež úspech oslavovaný skromnejšie - bez odpadkov v uliciach, bez veľkého množstva dymovníc či svetlíc. Tešiť sa dá aj "nudnejším" spôsobom.

Španielsko budú tlačiť na popredné priečky medzi favoritmi najmä mladé mená obohatené zdravým mixom skúsenejších starších hráčov. Od triumfu na MS 2010 sa toho zmenilo veľa a v kádri ostal len Sergio Busquets. Hoci Španieli odvtedy na svetovom šampionáte neohúrili, na ME 2020 sa dostali medzi najlepšiu štvorku najmä vďaka motoru stredu poľa Pedrimu - snáď najlepšiemu 19-ročnému futbalistovi súčasnosti.

Popri ňom aj mladí spoluhráči - na rovnakom poste Gavi či Ferran Torres z útoku a Eric García v obrane (spoluhráči aj z FC Barcelona). "La Roja" (teda červení) sú mladý tím, ktorý chce niečo veľké dokázať a má obrovskú motiváciu. A presne k tomu môžu mladíkov usmerniť aj starší hráči ako Busquets, Koke, Jordi Alba či Dani Carvajal.

Pod trénerom Luisom Enriquem hrá tento mančaft svoj klasický kombinačný futbal, kde sa však vyskytujú aj prvky nebezpečných protiútokov. Španielsko je skrátka dobrým mixom všetkého, čo má spolu pasovať.

Španielsko a futbal

Čo sa týka Španielska a futbalu, je zaujímavým predovšetkým pohľad Kataláncov. Keď v rokoch 2008 a 2010 Španielsko vyhralo ME a následne aj MS vo futbale, Barcelona oslavovala. Nečudo, veď gro mužstva tvorila zlatá generácia FC Barcelona. Boli to viac úspechy Barcelony a Katalánska než Španielska. V uliciach sa kričali mená hráčov Barcelony "Xaviiii, Iniestaaaa, Piqueeee...", keď zaznelo iné meno od okoloidúcich, napríklad Iker Casillas, pozreli sa na vás škaredo, až výhražne "no, no, no Casillas!" prizvukovali.

Ostatné roky je rivalita Katalánsko vs. Španielsko už o niečo väčšia, rovnako ako polarizácia ľudí zo severovýchodného španielskeho regiónu. V Madride sa španielske úspechy oslavujú, v Katalánsku sú rezervovanejší, keďže gro tímu tvorí "viac Španielov ako Kataláncov". Futbal je, samozrejme, v Španielsku vášeň. Dve spomenuté mestá sa starajú o možno aj najväčšie a najslávnejšie derby sveta El Clásico. Real Madrid je so 14 triumfmi v LM najúspešnejším klubom na svete, tradícia je silná.

Silné roky Španielska boli 2008-2012. Priam neohroziteľná generácia, ktorá vyhrala 2x ME a raz MS. Nik iný reálne nemal nárok. "Španielov musia tie úspechy už aj nudiť", pomysleli si vtedy viacerí. Opak bol pravdou, všetky tri tituly sa oslavovali v Madride pri veľkej jazde busom po celom meste. Celú noc fanúšikovia oslavovali s vlajkami, svetlicami, spať sa nedalo. Španielsko atmoférou v mnohom môže pripomenúť "európsku Argentínu". Alebo naopak?

Favoriti dokážu prekvapiť v negatívnom slova zmysle, ak zlyhajú. Naopak, čierne kone turnajov prekvapia v pozitívnom svetle, ak sa im podarí uspieť. Pred štyrmi rokmi to boli Chorváti, ktorí napokon brali striebro. Na každom turnaji je vždy tím, ktorý napokon prekvapí aj seba samého. Prečo by tento rok mal byť výnimkou? Vybral som tri tímy, ktoré môžu prekvapiť.

Dánsko

Dáni vedia žiť športom, veď zaplnené námestie nedávno oslavovalo triumf Jonasa Vingegaarda na Tour de France. Krajina šokovala svet, keď ako náhradník za Juhosláviu vyhrala ME 1996. Teraz má ešte lepší káder, ktorý v kvalifikácii prehral len raz (keď už o nič nešlo a hráči sa šetrili) a v ôsmich zápasoch neinkasovali gól. Dánsko má najlepšiu generáciu v histórii, semifinále by nebolo prekvapením. Netreba zabudnúť, že na ME 2020 už prenikli do top 4 a nie je dôvod, prečo by to tím so skvele zabezpečenou obranou nemohol zopakovať.

Holandsko

"Oranžoví" nemajú síce najhviezdnejší káder a niektorí hráči a veľkí ťahúni ako Virgil Van Dijk, Matthijs De Ligt či Memphis Depay sú vo svojich kluboch bez formy, za svoje národné mužstvo sú ale ako vymenení. Holanďania boli trikrát vo finále MS, no ani raz neuspeli. V Lige národov sa dostali medzi top 4 a ťahajú výbornú formu a to, že veľa hráčov majú z holandskej ligy, znamená okrem iného aj dobrú zladenosť a držanie sa systému, čo môže priniesť "krajine tulipánov" úspech.

Portugalsko

Možno by ste očakávali tím okolo Cristiana Ronalda aj medzi top 7, radšej ho ale radím medzi čierne kone. Aj CR7 má ako jeden z najlepších hráčov všetkých čias svoju poslednú šancu na triumf, mužstvo je však mierne mimo formy a aj na MS sa dostalo až cez dodatočnú kvalifikáciu. A môže mu poškodiť aj nedávne interview Ronalda, ktorým si naštrbil vzťahy s Manchestrom United i portugalskými spoluhráčmi z tohto tímu.

Dnes má mužstvo najmä pevnú obranu, jeho najväčšia hviezda však pravidelne nehráva, Bruno Fernandes je mimo formy a rovnako tak aj mladý krídelník Joao Felix. V útoku ich môže ale potiahnuť André Silva. Oslavy triumfu na ME 2016 boli po celej krajine pompézne a Portugalci sú poriadne vášniví fanúšikovia, ktorý by v prípade úspechu zaplnili ulice.