Ako prebiehala mumifikácia?

O mumifikácii tiel zosnulých v starovekom Egypte počul každý, bez ohľadu na to, či sa o túto tému nejak obzvlášť zaujíma. Múmie už dnes figurujú aj v rozprávkach ako milé postavičky a aj deti vedia, čo je balzamovanie. Ako však taká mumifikácia prebiehala a čo všetko bolo treba s telom urobiť, to už je téma pre tých, ktorí sa o Egypt zaujímajú hlbšie. Predtým, než sa do nej ponoríme, je potrebné spomenúť dôvody, prečo vlastne starí Egypťania mumifikáciu vykonávali a čo ňou chceli dosiahnuť.

Posmrtný život - téma, ktorou sa v Egypte zapodieval každý prakticky počas celého bytia v realite, ktorej sme súčasťou aj my. Viera v návrat duše do tela a večný život po smrti boli hlavné dôvody, prečo malo telo nebožtíka ostať v čo najlepšej kondícii. Egypťania odjakživa uctievali kult osobnej čistoty a aj vďaka tomu poznali mnohé oleje, masti, krémy a prípravky, ktoré využívali aj pri balzamovaní tiel. Poďme ale po poriadku. Prvá vec, ktorá sa po smrti nebožtíka musela vykonať, bolo vyňatie vnútorných orgánov, konkrétne pľúc, pečene, žalúdka a čriev. Tie sa vybrali cez rez na boku tela a balzamovali sa zvlášť.

Prečo práve tieto orgány? Starí Egypťania totiž verili, že vďaka ich uchovaniu budú môcť dýchať, jesť a piť aj po smrti. Orgány sa máčali v roztoku zvanom natron, čo je de facto zmes hydroxidu sodného a hydroxidu vápenatého. Laicky povedané, akoby ste zosypali sódu bikarbónu a vápno. Dôležité bolo, že roztok z orgánov vysal vlhkosť, niekedy sa používali aj vrecká s práškovou zmesou, ktoré sa okolo orgánov poukladali, a tie z nich vlhkosť vytiahli.

Orgány zbavené vlhkosti sa potom ponatierali olejmi, zabalili do textílie a uložili do kanop, nádob z keramiky či alabastru. Vrchnáky nádob mali najčastejšie štyri rôzne podobizne synov boha Hóra, sokola, paviána, šakala a samotného panovníka, zobrazujúceho sa v polohe božského potomka.

Srdce, ktoré predstavovalo centrum všetkých vedomostí a emócií, bolo zvyčajne ponechané nedotknuté vo vnútri tela, zatiaľ čo mozog sa pomocou kových hákov z lebky vybral cez nosné dutiny. Telo sa potom takisto ošetrilo natronom a zbavilo vlhkosti, aby sa zabránilo ďalšiemu rozkladu. Po približne 40 dňoch sa telesné dutiny vypĺňali natronovými vrecúškami, kúskami tkaniny, bylinkami, pilinami, pieskom alebo nasekanou slamou, často aj s rôznymi amuletmi. Telo sa potom obalilo do ľanových textílií a potrelo živicou a olejmi, aby sa zakonzervovali.

Nakoniec sa na telo položila posmrtná maska, aby si duša nebožtíka po návrate do tela pamätala, ako vyzerala. Celý tento proces trval približne 70 dní, počas ktorých sa dokončili práce na samotnej hrobke a telo sa v sarkofágu do nej uložilo. Aj keď celý tento proces môže znieť morbídne, práve vďaka nemu dnes vieme o starovekom Egypte tak veľa. Počas našej cesty Egyptom si postupne všetko dôležité rozpovieme.