Ako sa pochovávalo v Petre?

Úžasná Petra je preslávená svojimi hrobkami vytesanými do kameňa, no tie aj napriek svojej impozantnosti naďalej predstavujú obyvatelia v nich pochovaní jeden z archeologických otáznikov. A aj napriek tomu, že sa nemôžeme ísť poprechádzať do vnútra slávnej Pokladnice, môžeme vojsť do tzv. Kráľovských hrobiek, hrobky nad rímskym väzením alebo tých, ktoré sú roztrúsené na menej frekventovaných trasách.

Vo vnútri zvyčajne nájdeme prázdny priestor, často s veľmi peknými prírodnými stropmi zafarbenými načierno od oleja a živice, ktoré sa v nich dávno, aj nedávno, pálili. Totižto, niektoré opustené hrobky sú naďalej používané miestnymi beduínmi ako stajne pre zvieratá – čo spôsobuje okrem iného „maštaľný“ zápach.

Ako ale vieme, že neboli tieto priestory využívané ako chrámy, sklady alebo spomínané stajne? K tomu, že šlo o hrobky, nabádajú nápisy nájdené v podobných nabatejských hrobkách v iných mestách, v ktorých sa dozvedáme o tom, kto hrobku postavil a kto v nej bol pochovaný. Niekedy sa dozvieme aj meno kráľa a staviteľov, prípadne mená rodinných príslušníkov toho, čo si danú hrobku nechal zhotoviť.

Vo veľkých priestoroch boli pochovávané celé rodiny elitnej a strednej vrstvy obyvateľstva, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa tam odkladali len časti tela – konkrétne kosti. Zrejme to súviselo s kočovnou históriou Nabatejcov, keď bolo telo zosnulého veľkou príťažou. Ďalším spôsobom bolo pochovávanie v spoločných šachtových hroboch a v drevených rakvách, menej častou bola kremácia.

Aj keď antický autor Strabón poznamenal, že Nabatejci považujú telá zosnulých za odpad, zrejme šlo o nedorozumenie. Telá sa pravdepodobne nechávali napospas zvieratám a až keď boli kosti očistené, boli uložené do hrobiek. Ide zrejme o zvyk, ktorý pochádzal z obdobia kočovného života staviteľov Petry a v púšti stále šlo o praktický (a hygienický) typ pochovávania.

Vložením tela (alebo kostí) do hrobu sa ale príbeh neskončil, pretože v ich okolí sa našlo množstvo úlomkov menej kvalitných keramických nádob. Niektoré hrobky boli dokonca vybudované s priestorom na hostiny a vodnými nádržami, slúžiacimi skôr živým než mŕtvym. Medzi bádateľmi panuje predpoklad, že po spoločnom jedle na počesť zosnulého boli nádoby rozbité, keďže boli považované za „nečisté“ a spojené so svetom zosnulých. Medzi obľúbené obetiny pre zosnulých patrili víno, sezamový a olivový olej, vonné esencie či krv z obetovaných zvierat. Hostiny a obety sa pravdepodobne konali dvakrát za rok vo forme púte, no s nástupom kresťanstva a postupným úpadkom nabatejských centier sa táto tradícia postupne vytratila.

Dnes môžeme nakuknúť do niektorých hrobiek a pozrieť si veľmi peknú rekonštrukciu pohrebného rituálu v novom múzeu hneď pri vstupe do archeologického areálu. Vyberte sa s nami do jedného z novodobých divov sveta na zájazde do Jordánska a pozrite si slávne stavby na vlastné oči – naši sprievodcovia vám o nich povedia ešte omnoho viac.