Lima, mesto vyborneho morskeho jedla, katakomb plnych kosti a pacifickym pobrezim, nad ktorym lietaju v tandeme parasutisti, bolo hlavne mesto uz nasej stvrtej juhoamerickej krajiny. Mate pravdu, sme v Peru, krajine kde sa nas surfisti neuspesne snazili dostat do ladovych vod Ticheho oceanu. Od Pizarra odpocivajuceho v utrobach domacej katedraly sme preleteli do kedysi hlavneho mesta rise, ktoru sa mu podarilo pokorit – k Inkom do Cusca. Horskeho mesta, stojacom na inkskych zemetraseniu odolnych muroch, no okrem perfekcionizmu inkskych stavitelov sme sa tesili aj pritomnosti domacich lam – aj tych ktore sa este fotogenicky pasli, aj tie ktore uz boli chutne pripravene na tanieri. V Posvatnom udoli sa nam taktickym manevrom podarilo vyhnut navalu turistov a obdivovali sme udolia okolo Pisaqu nikym neruseni a skoro sami. Na potykanie s posilami, ktore dorazili zo Zamoria sme si „prizuli“ kokou, tradicnou andskou medicinou a mozno aj vdaka nej sa zatial vaznejsie prejavy vyskovej nemoci neprejavili. Aj na Machu Picchu slo tentoraz vsetko hladko, ziadna rozvodnena rieka ani vrtulniky sa tentokrat nekonali a vsetko slo, presne tak ako sme si predstavovali. Jedina vec, co pri ceste vlakom hrozila bolo to, aby nevznikol dalsi pritok Urubamby, ale nastastie sa japonky nerozhodovali prilis dlho :) Od Machu Picchu sme si to namierili rovno k jazeru Titicaca, obrovskej vodnej ploche, na ktorej dodnes ziju obyvatelia etnika Los Uros na svojich trstinovych ostrovoch a tu sa zo mna skoro stal krstny otec jedneho noveho ostrovneho prirastku. No povedzte, odmietli by ste male indianca za krsna? :) A vecerna pecena trucha, miestna rybacia specialita? Vyborna, az tak, ze sme sa spat na hotel skoro gulali, take porcie nam nalozili! Peruansko bolivijsku hranicu sme tiez zvladli bez problemov. A kto by povedal, ze jeden hranicny prechod moze byt takym zazitkom!?! Colnici, policajti, poulicne drevene zmenarnicky, kopcovito nalozene rikse, trubiace auta a tlacenica ako sa patri, kazdy nieco predava a zaroven kupuje – Bolivia nas privitala svojsky od prvych krokov na jej uzemi. V La Paze nam „nasa“ carodejnica dava zlavu na svoje amulety a elixiry, len staci povedat heslo „BUBO“, otvorili nam tu novu trznicu, takze sme vyborne dzusy skusali tentoraz uz pod strechou a pri prezidentskom palaci sme videli akou rychlostou vedia z aut vystupovat bolivijski statnici. 2 sekundy a je po parade! A na to vsetko dozeral general Murio, ktory vraj (podla niektorych nasich „politologov“:) okrem oslobodzovacich hesiel odkazal Spanielom aj ine – „Aj tak nevyhrate MS vo futbale!“ O chvilu sa dozvieme, ci to bola pravda! Pozdravujeme z Bolivie, kde na ulici nakupite vsetko od mandariniek, sponiek, anten, mixerov, cukroviniek cierny princ a DVD noviniek... az po susene lamy a furiky! Cestu smrti sme prezili, nasadame na dzipy a vyrazame do hor do Altiplana.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Bolívia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu