Aristofanes - otec gréckej komédie

O živote Aristofana vieme veľmi málo. Nielen my, ale dokonca aj starí historici o ňom vedeli veľmi málo. Neistý je aj rok jeho narodenia, ktorý sa kladie do roku 445 pr.Kr. (alebo 446 pr.Kr). Narodil sa teda v šťastnom období mieru v Periklových časoch a v období, kedy sa začína stavať symbol Athén, veľkolepý chrám bohyne Athény – Parthenon. Pochádza z dému zvaného Kydathenai. Bol ženatý a je známe, že jeho dvaja synovia Ararosa a Filiposa išli v otcových šľapajach a tiež písali komédie, no slávu svojho otca ani zďaleka nedosiahli.

Jeho komédie spadajú z veľkej časti do obdobia, kedy sa formovala atická demokracia. Z jeho diel vidno, že oplýval vynikajúcimi znalosťami nielen súčasnej, ale aj staršej gréckej poézie. Nezaujímal sa však iba o literatúru, pretože mu neboli cudzími otázky výchovy, politiky a hudby. Hovorilo sa o ňom ako o umelcovi, ktorý ostatných niekoľkonásobne prevyšoval. Nieje teda veľkou náhodou, že sú to práve Aristofanove diela, ktoré sa nám zachovali vo viacerých kusoch. Je tomu tak vďaka tradícii, ktorá si jeho diela zvolila, a tak sa nám uchovali dodnes. Aristofanes je predstaviteľ tzv. starej komédie, ktorá často čerpala námety z politiky a občianskeho života. Samotná stará komédia má (podobne ako tragédia) dávne korene, s ktorými sa stretávame už niekedy okolo roku 500 pr.Kr na aténskych vázach. Postavy vystupujúce v hrách boli maskované, ale aj bez masiek, podľa toho, čo si vyžadovala konkrétna hra. Na javisku pôsobil ako hovorca opozície. Ich menom volal po mieri a zmiereniu všetkých Grékov. Odvaha mu rozhodne nechýbala, pretože napádal aj vodcov ľudu (demagógov) a trúfol si až na samotného Kleóna. Ideálom pre Aristofana bola chrabrosť, mravná sila a umenie Aténčanov v časoch grécko-perzských vojen. Ako autor bol mimoriadne činný. Jeho stopy sa dajú sledovať už do roku 425 pr.Kr, kedy vstúpil do sveta literatúry so svojím debutom Achárňania, pričom posledné dielo sa datuje 388 pr.Kr. (dielo: Bohatstvo), čo predstavuje takmer 40 rokov nepretržitej tvorby. Dokopy zložil Aristofanes 40 komédií, no do dnešných dní sa zachoval súbor 11 diel.  K tým najdôležitejším patria: Achárňania, Lysistrata, Jazdci, Oblaky, Osy, Mier, Žaby, Vtáci, Ženy oslavujúce Thesmoforie a Ženský snem.

Aristofanov štýl sa vyznačuje nevyčerpateľnou vynaliezavosťou, ktoré prekypuje hojnými obrazmi, podobenstvami a metaforami, týkajúcimi sa všetkých aspektov vtedajšieho života. Autor si takmer v každom diele berie na mušku nejakú situáciu alebo osobu, okolo ktorej sa točí celý dej. Postavy vystupujúce v komédiách bez hanby zosmiešňujú určitý konfliktný postoj. Aristofanes hľadá svoje postavy v radoch obyčajných ľudí žijúcich každodenným životom a často sa úplne bez rozpakov vysmieva osobnostiam svojej doby. Aristofanes mal charakteristický jazyk, ktorý v sebe odrážal čistú attičtinu jeho doby. V zborových piesňach vyznieva vznešene a v dialógoch zase pôsobí  rýchlo a vtipne. Majstrovsky ju podľa potreby pretkáva archaickými výrazmi, novými slovami, dlhými zloženými slovami alebo vulgárnymi výrazmi. Aby niekde podtrhol komickosť situácie, používal aj rôzne miestne nárečia.

Po Aristofanovej smrti sa jeho hry nehrali, lebo boli tesne späté s jeho dobou, čím svojím spôsobom po čase strácali na aktuálnosti, ale aj preto, že boli technicky veľmi náročné. Môžeme sa však tešiť, že odkaz Aristofana nezmizol a aj dnes sa jeho dielom viete potešiť. Čítať si antických autorov alebo vidieť ich diela v divadlách je predsa len unikátny zážitok. Vyberte sa s BUBO do Grécka a možno práve vy budete mať šťastie a jednu z jeho komédií si vychutnáte naživo v antickom divadle.