Bageta – legendy o vzniku jedinečného pečiva

Medzi najlepšími jedlami v Paríži a Francúzsku vo všeobecnosti nemôže chýbať tradičná bageta. Lahodné podlhovasté tenké pečivo rozdelený na dve časti a medzi nimi smotanový hermelín, mäsová paštéta či maslo s džem. Môžete ho rozkrojiť na dve polovice, na krúžky, opiecť či nakrájať na malé kúsky a podávať ho k francúzskej cibuľovej polievky. Ísť do mesta Paríž a neochutnať tradičnú bagetu je priam nemožné. Ako však vznikol symbol francúzskeho gurmánstva?

Existuje niekoľko teórií o pôvode francúzskej bagety. Podľa jednej z nich vydal Napoleon Bonaparte nariadenie, že chlieb treba vyrábať v dlhej a tenkej forme. Jednoduchý dôvod – musel sa zmestiť do vreciek jeho vojakov.

Veľmi populárny mýtus z inej kuchyne zase hovorí, že keď sa v roku 1898 začali práce na parížskom metre, priviezli robotníkov z celého Francúzska, aby pracovali na revolučnom projekte. Pre násilné hádky mužov pri výstavbe požiadali pekárov, aby vytvorili chlieb, ktorý by sa dal skôr trhať ako krájať a na pracovisku tak nebolo treba nože.

Posledná zo zábavných teórií naznačuje, že ikonický galský chlieb bol príčinou Veľkej francúzskej revolúcie. Chlieb bol hlavnou francúzskou stravou a roľníci sa búrili pri pohľade na šľachtu, ktorá jedla chrumkavé biele tyčinky, kým oni čelili hladu.

Cesta bagety k tradičnému pečivu

Nech už to bolo akokoľvek, v roku 1793 porevolučná vláda nariadila: „Bohatstvo aj chudoba musia z vlády rovnosti zmiznúť. Už nebude pšeničný chlieb pre bohatých a chlieb z otrúb pre chudobných. Všetci pekári budú pod trestom odňatia slobody zadržaní, aby vyrábali iba jeden druh chleba - chlieb rovnosti.“

Následne vznikali dvojmetrové bagety ohurujúce vtedajších návštevníkov krajiny. Prišlo preto nariadenie, že kultový bochník by mal mať minimálnu hmotnosť 80 g a maximálnu dĺžku 40 cm. „Bagetová legislatíva“ určila aj smer dnešného podlhovastého pečiva. Kto ho vynašiel? To sa nevie. Spomína sa však August Zang, jeden z otcov croissantu, ktorý uľahčil výrobu bagety inštaláciou prvej parnej pece vo Francúzsku, ktorá umožnila o chrumkavú kôrku a zároveň zachovať nadýchaný stred.

Boli 20. roky 20. storočia, keď prijali zákon, podľa ktorého pekári nemohli vykonávať akúkoľvek prácu pred 4.00 h ráno. Keďže dlhá tenká bageta sa dala pripraviť a upiecť rýchlejšie ako väčšie bochníky, bolo to jediné pečivo, ktoré mohli pekári pripraviť včas na raňajky, a tak sa piekli stále vo väčšom.

Tradičná francúzska bageta sa vyrába z ľahkého kysnutého cesta, ktoré sa miesi a ohýba. Povrch sa nareže a nechá sa kysnúť v košíku vystlanom obrusmi alebo utierkou. Potom sa pečie v špeciálnej peci.

Počas rokov sa zrodilo množstvo vedľajších produktov bagiet vrátane tenšieho bochníka v tvare rúry nazývaného flute a ešte tenšej verzie nazývanej ficelle. Existuje aj krátka a hrubšia verzia bagety známa ako baton.

Francúzsky večný chlieb zahviezdil aj vo viacerých filmoch a vyskytol sa v rukách Brigitte Bardot, Gerarda Depardieua či Liama Neesona. Zájazdy do Paríža.