Čo vidieť v Azerbajdžane? Koľko toho táto krajina skrýva?

Okolie Baku je vyprahnuté, suché, ale samotné mesto, to sa dá pozerať. V Baku a vlastne aj v širšom okolí som strávila viac ako dva týždne. Prezrela som si hlavne mesto - čiže Baku - ako hovorím " z práva, z ľavá, z hora dole " proste snažila som sa vidieť všetko, čo sa dalo. Bola som tam súkromné, takže som nebola naviazaná na žiadneho sprievodcu, na žiadnu ČK...len mapa, nejaké info, ktoré som si zistila už vopred doma na internete a samozrejme veľmi ochotní ľudia. Nemala som problém sa dohovoriť, väčšina domácich ešte ovláda ruštinu a ja som zas bola spokojná, že som si vlastne trochu aj "oprášila oni, že môžu si niekým pohovoriť po ruský. Baku je veľké, niekde veľmi pekne až by som povedala prehnané vyčačkané, ale niekde špinavé, chudobné. Niektoré námestia, parky boli v "remonte", ale ohradené boli vkusnými ohradami, na ktorých boli vyobrazené pamiatky z Baku alebo vzory kobercov. Tie, ktoré boli už po rekonštrukcii boli nádherné vydláždené mramorom, fontány mramorové, meniace farby . V meste je všade plno policajtov, ale ani sa nedivím. Ľudia zásadne nepoužívajú prechod pre chodcov, krížom cez ulicu - žiadny problém. Veľmi veľa áut, veľkých moderných, len aj starých ľad, moskvičov. vôlg. Pri tom množstve áut som videla v Baku len jednu jedinú kolíziu, aj to pri dopravnej zápche...v ktorej sme uviazli na 1 a pol hodiny. Sem sa ozvalo zatrúbenie, ale žiadne hádky, vykrikovanie a hlavne žiadne ťukance, dopravné nehody. Jednoducho pohodička. O Baku by sa dalo veľmi veľa ešte napísať. Taká perlička, keď ide prezident v aute po meste, všetky ulice musia skoro ľudoprázdne...zažila som tam inauguráciu prezidenta, ale aj veľký pohreb azerbajdžanského operného speváka. V AZ som bola aj na Xinaliku, najvyššie položenej dedine AZ na Kaukaze. Zvláštne dedina, nie sú tam žiadne stromy / Kaukaz/, nie je drevo na kúrenie, tak sa sušia kravské lajna. Domčeky murované z kameňa, uličky hrboľaté, blatové. Ale škola veľká, murovaná, obhádzaná na bielo. Bola som v Lahici, mestečko známe tepanými medenými výrobkami. Videla som Gobustan, Ohňovú zem, veľmi veľa mešít. Jednoducho som toho videla veľmi veľa a vôbec nebanujem, že som tam išla. Nebola som v Šeki, ale snáď sa tam ešte dostanem. A to najzaujímavejšie pre mňa, muži nepijú pivo...sadnú si v parku, v reštaurácii ku stolu a dajú si čaj.......a všetci do jedného. To je asi všetko, dalo by sa toho napísať ešte veľmi veľa.......