Bečak - tradičné vozidlo Indonézie

Bečak je jedinečné tradičné vozidlo, ktoré nájdete na Jáve, Bali a Sumatre. Tento typ prepravy je konštruovaný pomocou troch kolies s pedálmi vodiča zozadu. Volá sa becak, tradičné vozidlo využívajúce na to, aby fungovalo, ľudskú energiu. V podstate to vyzerá ako bicykel, ale namiesto toho má tri kolesá.

Becak má za sebou dlhú históriu predtým, ako pristál v Indonézii. Začína sa v 19. storočí mužom menom Jonathan Goble, ktorý pracuje pre americké veľvyslanectvo v Jokohame v Japonsku. Má manželku, ktorú tak veľmi miloval, no je paralyzovaná. Jedného dňa ju chcel vziať na prechádzku mestom bez použitia zvieracej sily.

Potom sa rozhodol nakresliť náčrt jednoduchého vozňa a podal ho priateľovi menom Frank Pollay. Potom odovzdal náčrt kováčovi menom Obadiah Wheeler. Potom vytvorí vagón presne podľa náčrtu a Goble ho použil na to, aby odviezol svoju manželku po meste.

Časom sa táto doprava stala v Japonsku populárnejšou. Miestni ľudia nazývajú toto vozidlo Jinrikisha . Jin znamená človek, riki znamená sila a sha znamená vozidlo, čo znamená vozidlo, ktoré je riadené ľudskou silou. V osemdesiatych rokoch sa japonská vláda rozhodla vyrábať viac Jinrikisha , kým sa nerozšíri do Číny, juhovýchodnej Ázie a južnej Ázie.

Becak prišiel do Indonézie koncom 20. storočia. Niektoré verzie sa domnievajú, že sa do Indonézie dostal cez čínskeho obchodníka zo Singapuru a Číny do Batávie (teraz je to Jakarta) v 30. rokoch 20. storočia. Na prepravu tovaru používajú becak. Preto sa v Indonézii toto vozidlo nazýva becak, pretože je odvodené od čínskeho slova včela (kôň) a tja (voz). Toto vozidlo kedysi prevážal kôň.

Na Sumatre si naši BUBO klienti proste nemôžu nenechať ujsť jazdu touto tradičnou mašinou! Respektíve, každá mašina je výkonná kvôli svojmu motoru, tak záleží ako vy motivujete svojho lokálneho pána a užijete si túto jazdu ešte viac.