Koreninová záhrada v Indonézii

Autobus sa po rozbitej Transumatriankej magistrále pomaly blíži k našej ďalšej zastávke, ktorou je koreninová záhrada. Zastavujeme pri malom domčeku, kde nás už čakajú domáci. Spoločne ideme do veľkej záhrady pri dome, kde si ako prvý všímame malý strom, na ktorom sú stovky zelených bobuľovitých plodov. Stojíme pred pieporom čiernym, z ktorého sa získava čierne a biele korenie. Plody sa upravujú rozličnými spôsobmi. Čierne korenie vzniká fermantáciou a sušením ešte nedozretých zelených plodov a biele korenie pochádza z kôstky tých zrelých. Biele korenie je na rozdiel od čierneho menej aromatické, pretože obsahuje menej olejov a aromatických živíc. Ďalšou zaujímavou rastlinou v záhrade je vanilka, voňavá orchidea zakorenená v pôde a popínajúca sa po kmeňoch stromov. Silne aromatizované sú tobolky, ktoré obsahujú vanilín a na zvýraznenie vône sa fermentujú. Pár metrov ďalej sa nachádzajú stromy, ktoré sú cenené kvôli svojej kôre. Škoricovníky. Škorica cassia sa okrem Indonézie pestuje v Thajsku a Mjanmarsku a v porovnaní s „pravou“ škoricou - škoricovníkom cejlónskym sa melie o čosi ťažšie, zato si však dlhšie udrží arómu. Pokračujeme ďalej a ochutnávame vôňovec citrónový - lemon grass a kakaové bôby. Koreniny, ktoré v záhrade vidíme, používame bežne doma. Teraz však na vlastné oči vidíme ako rastú a môžeme si ich kúpiť priamo od pestovateľov.