Dedina na ostrove Flores Zabudnuté svety

Nie je tomu ani mesiac spat co Indonezia oslavila velky sviatok. 17.8.1945 bola vyhlasena nezavislost krajiny. Doteraz najvacsi statny sviatok v tejto krajine. O to viac boli oslavy tento roko urcite vznesenejsie, kedze oslavovali okruhle 70. vyrocie. Skoda, ze sme tu nemohli byt prave v tomto case, urcite i to by bol krasny cestovatelsky zazitok, ale sme radi, ze po tejto krajine mozeme cestovat v tomto obdobi. Ved este stale vidiet statne vlajky, rozne ine vyzdoby a cislo 70. Nasia misia je skor expedicna a zamer je preskumat vychodnu cast Indonezie, konkretne ostrovy Flores, Komodo, Rinca, Sumbawa, Lombok a Bali. Na ostrove Flores sme navstivili tradicnu dedinku kmena Manggarai - Waerebo. Cestou sme spoznavali miestnu floru a nieco i z tej fauny. Nejaky ten makak dlhochosty preskakoval zo stromu na strom, ci papagaje preletovali ponad nas. Dedinka je zapadnuta, ucupena akoby v prstenci okolitych hor. Uz 18. pokolenie zije tradicnym sposobom zivota a zivia sa hlavne pestovanim kavy. Ziadny internet, TV, ci ine vymozenosti novodobeho sveta. Ale pokrok je nezastavitelny, uz maju aj slnecne kolektory ci generator, aby si mohli na seba trochu posvietit. S miestnym obyvatelstvom stravime prijemny den a zostupujeme spat na uroven mora. Zastavili sme sa i v miestnej skole, kde sme deti potesili roznymi darcekmi a tiez v miestnom kostole. Aj ked Indonezia je prevazne moslimska, na Florese prevladaju aj vdaka posobeniu slovenskych misionarov rimo katolici. Aj v nasom zajazde sme mali pekny pribeh, ktory s tym tak trochu suvisel. Otec jednej z ucastnicok zajazdu sa pripravoval prave na misie na ostrov Flores. Avsak zhodou roznych okolnosti sa z neho misionar nakoniec nestal. Neskor sa ozenil a mal peknu rodinu. Na Flores sa mu uz nikdy nepodarilo dostat. A tak symbolicky jeho misiu dokoncila prave dcera Ruzena, ktora je tu dnes s nami. Priniesla otcovu modlitebnu knizku a ruzenec a chela to symbolicky zanechat prave tu na Florese. Aj preto sme po zostupe z Waereba zamiereli do katolickeho kostola v dedinke Denge. Aj ked bol zatvoreny, na poziadanie nam ho mile radi otvorili. Kostolik sice jednoduchy, ale s dobrou akustikou. A tak sme pri tejto nasej slavnostnej ceremonii aj zaspievali. Nieco pridali aj miestne deti, ktore nas sprevadzaju takmer na kazdom kroku. Ruzenka potom polozila knizku a ruzenec na obetny stol a pridali sme aj modlitbu Otce nas... Bolo to naozaj velmi dojemne. Otec sa takymto sposobom nakoniec na Flores dostal a Ruzenka tak mohla dokoncit jeho putovanie. Po chvili rozjimania v tichej spomienke odchadzame z Denge a putujeme dalej Floresom za dalsimi dobrodruzstvami. Pardon, ze sa venujem tomuto pribehu podrobnejsie, ale toto napisal sam zivot. Toto nie je vymyslel fantazie. A iste aj Ruzenka mi azda dovoli, ze ich rodinny pribeh sa takymto sposobom dostal dalej ako je ostrov Flores. A co dalej? Dalsie ostrvovy. Rinca, Komodo plus mnoho dalsich ostrovov, ktore sa nachadzaju v okoli narodneho parku Komodo. Uz aj nazov samotny dava predtuchu, preco sme sem vlastne prisli. Ano bolo to aj more, plavba na lodi, plavanie, snorchlovanie, jednoducho relax. Nadherne miesta, krasna priroda a takmer ziadni turisti. Okrem toho teda hlavnym cielom bol varan komodsky. Nasli moji radcove, nasli. A dostatocne. Dokonca aj samica strazila svoje hniezdo a nedala sa vobec rozhodit nasou pritomnostou. More, priroda su urcite krasne aj na inych miestach nasej planety, ale najvacsi varan je len tu. Kto pride, urcite neolutuje. Mnohym sa uz teraz vyplnili sny o krasnej dovolenke. A to este nie je koniec. Tak nas teda sledujte dalej, co este zazijeme. Zdravi Indonezia. Salam dari Indonesia.