Dinkovia vs Nueri

Dinkovia vs Nueri ...a bezpečnosť v Jube

Dva najväčšie kmene krajiny sú dnes najväčšími nepriateľmi. Ja som dlho obdivoval Johna Garanga, otca národa, ktorý bol vojakom, zakladateľom SPLM (Hnutie za oslobodenie Južného Sudánu) a predstaviteľom národa Dinkov. Keď som v roku 2008 vstúpil do Talodi, na územie, kde vládlo SPLA, tak už bol 3 roky mŕtvy, no jeho sláva bola nekonečná. Narodil sa v dedinke Wangulei iba 100km od Talodi a práve v tomto mieste sa rozdelila najväčšia krajina Afriky. Od 10 rokov bol sirotou, čo je tu bežná vec, no následne vyštudoval (aj v USA) a evidentne to bol veľmi inteligentný človek. Teraz prechádzam v Jube okolo hrobky Johna Garanga po ulici Dr. John Garang street, čo sa stalo pútnickým miestom. Je to na takom štadióne, v prostriedku majú vojaci o múr poležených asi 50 kalašnikovov a sedia tam a strážia pietne miesto. Následne po smrti Garanga moc prevzal Salva Kiir, Dinka s rančerským klobúkom (značka Stetson), ktorý dostal (v roku 2006) od prezidenta Georgea W. Busha a odvtedy ho nedal dole… No a viceministrom bol ďalší spolubojovník v SPLA, Riek Machar (vyslov Mačar) no ten je z kmeňa Nuerov. Riek Machar sa na rozdiel od Johna Garanga narodil do rodiny náčelníka, je vzdelaný, za ženu mal belošku (zomrela), rozpráva výborne po anglicky. Dnes žije v Juhoafrickej republike a “politický boj” sa koná medzi ním a Salva Kiirom. Macharovi ide v Južnom Sudáne o život. No jeho ambícia dostať sa na čelo sa ťahá ešte z politických bojov s Johnom Garangom. Ide o boj Dinkov a Nuerov. Rokovania prebiehajú v Addis Abeba, nie v Nairobi, no nikdy nikam nevedú. Dohodne sa mier, ktorý sa na druhý deň poruší. Dinkovia sú pastieri a bojovníci. Fascinujúci africký kmeň najvyšších ľudí sveta a najčiernejších ľudí planéty. Neviem, či ste vedeli, ale najčiernejší Afričania žijú v Južnom Sudáne. Nueri sú susedmi Dinkov, no je zaujímavé, že jazyk je absolútne iný a nerozumejú si ani slovo. Sú to odvekí nepriatelia. Keďže toto som vedel, tak som v januári 2011 predpokladal občiansku vojnu. Zdá sa, že vtedy som bol jediný. Nie že by som bol jediný, čo to vedel, ale bol som vtedy jediný úprimný. decembra 2013, teda niečo vyše dvoch rokov po získaní nezávislosti napadli Dinkovia tu v hlavnom meste Nuerov a v úmysle mali všetkých vyvraždiť. Nuerské hlavy sa kotúľali ulicami, aby každý videl, o čo ide. Od decembra 2013 sa boje opakovali a posledný raz prepukli v centre Juby v lete 2016. No aj dnes sú bežné vraždy, násilie je všade naokolo. Dnes boje prebiehajú prakticky na celom území krajiny. Ako zistíte, že ste z iného kmeňa? Iné oblečenie, iný jazyk, no aj jednoduchšie, ľudia úplne inak vyzerajú. Nuer má guľatejšiu tvár, je “tučnejší”, teda oproti vychrtlým Dinkom a omnoho nižší, oproti prerasteným Dinkom. A aby to nestačilo, správny Nuerský muž má na čele 6 jaziev. No proste, vidieť to ihneď! Bol si Nuer a tak ti hlavu odsekli. Nech každý vidí ako dopadnú konkurenčné kmene. Hlavy so šiestimi jazvami na čele sa kotúľali ulicami Juby. Väčšina organizácii z Európy vtedy svoje aktivity zabalila, utiekli. No slovenská Magna tu ostala a pomáhala v najhoršom. Klobúk dole. Tých kmeňov sú v tejto krajine desiatky a tradične sa žiadny nemá rád so žiadnym. Aj keď žijú iba sto kilometrov od seba, ich DNA je omnoho rozdielnejšie, než medzi Talianom a Švédom. Sú to úplne iní ľudia. Posledné veľké boje boli v centre Juby pred rokom a pol. No vraj sa situácia teraz zhoršila, ľudia sú hladní, nedokážu si kvôli bojom nič vypestovať, deti sú chudé a zomierajú od hladu. Prechádzame nočnou Jubou, hlavné mesto nepozná pouličné osvetlenie, je tu tma a v meste ani človiečika, ani živej duše. Keď idete v noci po Kinshase či Monrovii, vidíte zapálené ohne, tanec, život. Tu je mesto totálne vyľudnené a tmavé. Ideme dve autá. V každom musí byť šofér, čo rozpráva po arabsky, chartúmskou arabčinou. Keď nás zastavia pri ´check point´, treba sa dohovoriť. Teraz večer nepoužívame autá NGO, lebo tie prepadávajú omnoho častejšie. Vedia, že bieli majú peniaze a nemajú sa komu sťažovať. No keď prepadnú domácich, môžu sa vojaci dostať do problémov. No a keby prepadli dnes v noci nás, problém by mali. Sandrin otec je minister a Atoša patrí do okruhu prezidenta. Chlapci by mali prúser. No vidím, že aj keď sú takto vysoko postavení, tak si dávajú záležať na tom, kto v ktorom aute sedí, aby ten prúser nenastal. Keď sa nedohovoríš, tak sa veci môžu stať. Angličtina nestačí a ani arabčina z Dubaja, ty potrebuješ vedieť “chartúmsky”. Originálna krajina Dinkov leží na hraniciach so Sudánom a arabčina a úzky kontakt s Chartúmom tu bol odjakživa. Keď idete v noci sám, máte smolu. Zastavia Vás chlapíci so zbraňami, zoberú všetky peniaze, hodinky, mobil. A vy sa iba môžete sťažovať “Bol taký čierny a vysoký a držal mi pri hlave Kalašnikov” a tu to aj skončí. V krajine, kde nefungujú iné veci sa pravdy nedovoláte. Foto: prechádzam utečeneckým táborom a deti kmeňa Nuerov na mňa vyvaľujú svoje veľké biele oči. Foto: M. Bandžák  


Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
K

Amerika  

Južná Amerika, Kolumbia

25.01. → 03.02. +18 termínov

náročnosť

10 dní

Trvanie

3215 3495€
K

Ázia  

India, Maldivy


náročnosť

11 dní

Trvanie

3333 4901€
K

Amerika  

Južná Amerika, Uruguaj, Paraguaj, Brazília, Argentína


náročnosť

12 dní

Trvanie

3244 4505€
Portské víno - unikát výrobou aj chuťou
Blog

Blog Portské víno - unikát výrobou aj chuťou

Vedeli ste, že portské víno nepochádza z mesta Porto? A že región, v ktorom sa tento špecifický nápoj zrodil, je najstarším regiónom na svete,…

Katarína Lacková 13 min. čítania
Nezvyčajné vianočné zvyky zo sveta - vyprážané húsenice či pálenie diabla
Blog

Blog Nezvyčajné vianočné zvyky zo sveta - vyprážané húsenice či pálenie diabla

Iný kraj, iný mrav a ani vianočné zvyky nie sú výnimkou. Pozrite sa s nami, ako trávia sviatky v blízkych i vzdialených končinách sveta.

Pavel Fellner 17 min. čítania
Sýria. Čo sa pokazilo?
Blog

Blog Sýria. Čo sa pokazilo?

Ako to, že krajina s takým obrovským potenciálom, ako je Sýria, padla až na samotné dno? A, čo je horšie, nepadla len na dno, ale ešte nižšie - až…

Tomáš Kubuš 13 min. čítania