Čakajte prosím...

Krava znamená viac než v Indii

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

 

Prečo stojí voda belocha 100 násobok?

Africká 'Ndrangeta

Z akého kmeňa pochádza Barack Obama?

 

 

a veľa pikošiek, ktoré sa nikde inde nedozviete. Príjemné čítanie prajem!

--------------------------------------------------------------------------------

 

Ráno si dávame skorý budíček, obaja sme fotografi, teda Martin lepší, veď opakovane vyhral Czech press foto. Ráno je najlepšie svetlo no a chceme vidieť viac. Martin ide najprv urovnať problém s UNICEFom, no ja hneď vyrážam na domorodé “sídlisko” Mám vlastné auto, čo je lepšie. No vedeli by ste sa presúvať aj na motorkách, ktoré tu slúžia ako taxíky či na rikšiach, ktoré volajú “rakša”. No nevidel som takto žiadneho bieleho. Nemyslím turistu, tí sem nechodia, ale je tu dosť dobrovoľníkov, misionárov, lekárov a celkovo humanitárnych pracovníkov. Na každej križovatke je policajt s puškou a dosť by ste na rakši svietili. Paradoxne aj keď belosi pomáhajú, nie sú tu vítaní. Strkajú totižto nos do vecí, do ktorých im nič nie je. Plus beloch je zdrojom peňazí. Pomoc ide všetkým, ale ak ju ukradnete, je vaša. Výčitky svedomia nehrozia, veď ukradnúť niečo inému kmeňu (a beloch rozhodne iný kmeň je) nie je prehrešok, ba často naopak. Krádež zvýši vaše imanie a so svojím imaním sa vždy rozdelíte so svojím kmeňom. Takže váš kmeň podporuje vaše krádeže. Všetko je v najlepšom poriadku. Práve s nami doletela tými obrovskými Antonovmi veľká potravinová pomoc. No iba zlomok z nej príde k najhladnejším. Kým to dorazí, budú sa snažiť politici a ozbrojenci autá vylúpiť. Konkrétne príbehy počúvam v Jube neustále. Napríklad od pátera Davida Tulimelliho zo saleziánov Don Bosco, ktorý je tu v Južnom Sudáne mnoho, mnoho rokov.

Vyrazím teda ako správny beloch do oblasti Jebel road na Land Cruiseri, no potom ako nesprávny beloch vbehnem do spletitých uličiek Gumbo. Z Jebel market zamierim teda dovnútra do Gumbo market. Drevené jednoposchodové domčeky, niektoré s plechovou strechou, obohnané akýmsi rákosím, či dreveným plotom s veľmi úzkymi no vysokánskymi tyčkami, to je charakteristika "sídliska".  Ľudia tu popíjajú “seko” čo je sfermentovaný sorgum a kukurica, teda alkohol s výzorom burčiaku, no otrasnej chute. No vymazáva to hlavu a to je v tejto situácii treba. Teraz ráno majú všetci červené oči. Môj šofér Ambule tu býva, takže sa v spleti uličiek vyzná. Je z kmeňa Kakua či Kakwa, čo je dole na juhu, pri hraniciach s Ugandou. Najznámejší Kakwa bol krutý generál Idi Amin (viď film Posledný Škótsky kráľ). Kakwa, sú to farmári a nenávidia Dinkov. “Nedá sa s nimi dohovoriť, nepočúvajú” cítim v Ambuleho vyjadreniach strašné nepriateľstvo. Stretnem tu v Jube mnoho kmeňov, tí jednotliví ľudia sú so mnou dlho a výhodou britskej kolónie a neskôr “pomoci” (či okupácie) USA je výhoda, že vedia po anglicky a dozvedám sa veci. Zisťujem, že nikto z nich nebol doma mnoho rokov. Doma je totižto vojna. Tu v Jube je relatívne bezpečie. “Dinkovia nikdy nerobili, oni sú iba policajti, či vojaci”, nadáva Ambule. “Nevedia robiť, nerobia nikdy nič”. Dinkovia sú pastieri a živia sa kravským mliekom a krvou. Kráv je tu veľa, no sú vzácne a 1 kg hovädzieho stojí vyše 20 USD. Catle camp bol mojím snom od čias fotografií Ďura Bencu a Martina Bandžáka, ktorý je v Južnom Sudáne už asi 20ty raz. Jeden kravský kemp je kúsok asi 30km do Juby smerom dole na Ugandu, ale teraz sa tam proste nedá ísť, nezoženiete šoféra. Veď by mu zobrali auto, okrem iného… No a tu v Gumbo chcem nájsť miesto, kde sú kravy ustajnené, veď krava je všetkým. Takých miest je tu v Jube asi 3 či 4. Jedna ohrada s dobytkom je hneď vpravo za Nílom, no most strážia vojaci a vtedy sa fotí dosť zle a včera tam kravy neboli. Preto sme prišli sem a teraz sme teda v Gumbo tu pri jednej ohrade s kravami. Vystupujem z auta, pomaličky sa hýbem, nefotím, to sa nedá. Kričia na mňa “kavadža, kavadža” beloch beloch. Usmievam sa späť, robím všeobecne známe priateľské gestá. No späť dostávam iba zamračený pohľad, respektíve daný človek nepohne brvou. To je znak vojny, znak, že je v okolí fakt zle. Málo kde som takéto čosi zažil, možno kedysi v Kašmíre? Usmial som sa vtedy na patrolujúceho indického vojaka a on nič – bál sa. Bál sa ako mnohí humanitárni pracovníci, ako mnohí farári, ktorých som stretol. Ten strach ich prelieza celých, paralyzuje a nedovolí im správať sa normálne. Tu v Jube je veľa humanitárnych pracovníkov, ale tí sem nechodia, nikdy a nikto sem nechodí. Takže som tu pri ohrade s kravami riadny exot. "Čo tu vlastne ten chlap chce?" Evidentne behá hlavou zazerajúcim. “Are you a journalist?” osmelí sa niekto. Slovo turista nepozná. Všetci sú presvedčení, že dané fotografie draho doma predám. Ja si robím biznis a oni z tej fotografie nemajú nič. Zaplať kavadža! No dnes ráno nejde o platbu, tu je fotenie zakázané vládou. Každý policajt, vojak vie, že je to proti zákonu a aj keď sú ostatní proti Dinkom, s týmto príkazom súhlasia. Musím ísť pomaličky, postupne, vytvoriť si vzťah. “Ktorá je najlepšia krava pýtam sa” a všetci sa ihneď rozbehnú k ohrade a ukazujú. Ľady sa prelomili, aj keď ľady v tejto krajine nie je správne slovo. Už ráno sa teploty blížia k 40tke. Keď si predstavíte, že u nás je pod nulou, u nás sú dnes ľady, tak musíte byť našou planétou fascinovaní. Svet je tak rôznorodý, no zároveň sa tak zmenšil, všetci sme si bližšie a je čas pochopiť sa navzájom. Kto to dokáže bude mať veľkú konkurenčnú výhodu. Ako teda rozmýšľajú tieto kmene?

Krava je pre Dinkov aj Nuerov všetkým. Kultúrna ustanovizeň, majetok, hrdosť, zmysel života, téma rozhovorov. Tieto kmene majú pre kravu desiatky mien, podobne ako Eskimáci pre sneh. Malé deti si dajú celú hlavu do zadku kravy a nádherne sa namažú jej lajnom, je to super proti muchám. Mládenci si na vlasy dávajú kravský moč a potom ich majú krásne červené. No chápete, že takýto intímny vzťah je nad všetkým ostatným. Krava dáva mlieko, silu, postavenie, je to kamarátka. A neodvráva.

  • Kravským lajnom si namažú hlavu
  • Vlasy majú červené od kravského moču
  • Môžete sa stať otcom, aj keď ste mŕtvi

Jedna krava stojí 700 USD no ukazujú mi v ohrade jednu bielu, čo stojí 2500 USD. Tá je krásna veľká s obrovskými rohami. Za ženu, ak si ju chcete vziať, musíte zaplatiť 50 či 60 kráv. 20 kráv ako zálohu a ostatok podľa toho ako zjednáte, niekedy je to vyše 100 kráv. Ale dievča sa môže rozhodnúť, či ženícha chce. Kravy samozrejme musí mať. Každopádne žena je drahá a boje medzi kmeňmi a krádeže kráv sú tu odjakživa, čo svet svetom stál. Ako som vám hovoril, ukradnúť niečo je normálne, teda ak to ukradnete druhému kmeňu a my belosi sme taktiež iný kmeň. Takže ukradnúť charitu je úplne OK. No a potom sa s ňu rozdeliť so svojím klanom a svojím kmeňom. Tak sa to má robiť. Pozorujem tetováž, tu okolo ohrady sú Dinkovia a tí majú tetováž v tvare “V” vpredu na čele, ale tiahne sa až dozadu okolo celej hlavy. Vlasy ľudí.. ak pohladkáte deti po hlave, sú ako kartáč, totálne tuhé. No väčšina a najväčšia móda a tradícia je byť vyholený dohola a vtedy tetováž viac vynikne. Tetujú profíci, toto umenie sa prenáša z matky na dcéru, či z otca na syna. Najprv múkou vyznačia vzory, potom britvou narežú kožu a vložia do nej soľ. Neskôr stretneme ľudí z okolia Malakalu, tam je teraz vojna, a tí majú bodky po tvári, je to kmeň Šiluk. Taktiež veľký podkmeň nilótskeho kmeňa Luo (z ktorého pochádza aj bývalý prezident USA Barack Obama). Zastavíme sa aj v dome u Ambuleho brata, no prakticky hneď vojde dovnútra ich sused, policajt- Dinka. Že čo chcem, či fotím atď., no povedia mu, že ja som fotil iba malé dieťa v rodine. Fotografovanie je v Jube proste zakázané a všetci to vedia a negramotnému Dinkovi s opicou ťažko budete oponovať. Ešte čosi odfotím a ľudia na mňa vykríknu. No Ambule sa vykloní z auta a zakričí čosi späť. "Čo to kričíš Ambule? Sú naštvaní, že fotím, však." “No oni to nechápu, Ľubo. Zakričal som ticho, zakričal som im, aby boli ticho. Budú. Ak prídu policajti nikomu nič nepovedia. Budú ticho. Povedal som im.” Toto je taktiež dobrá ukážka fungovania spoločnosti. Ambule je odtiaľto a keď on rozhodne, že daná vec nie je na diskusiu a rozmazávanie, nikto nič nevyzradí. Všetci tú sú ako členovia 'NDranghety. Budú mlčať. Keď odchádzame, tak sa nedá.. Cestu nám zatarasilo auto s vodou. Celým mestom sa prevážajú obrovské cisterny s vodou a potom si tú vodu môžete kúpiť a naplniť doma na dvore sudy. Vraj to nie je charita, ale biznis, v rukách ho celý majú Eritrejčania. 300 litrov vody stojí 200 libier (necelý dolár). No ak si ja chcem kúpiť v obchode fľašku vody, tak tá stojí 150 poundov. Čiže za 2 fľašky “belošskej” vody máte 300 litrov domácej. “Prečo je to taký rozdiel?” pýtam sa a dostávam presvedčivú odpoveď: “no veď tá tvoja voda je studená.  “Aha. No potom OK” Toto je africký pohľad na peniaze belocha. Dinkovia aj Nueri a aj mnoho iných kmeňov majú jasný svet, ktorý sa točí okolo kráv. Je to jasné, nadmieru jasná priorita. U nás rozmýšľame nad našou cestou, študovať či zarábať peniaze? Tu je to pre všetkých jasné. Staráme sa o kravy. No zároveň je zaujímavé, že ten kto má viac kráv, z toho nič nemá, lebo s mliekom sa rozdelí so všetkými ostatnými, tu sa nič nepredáva. Všetci majú rovnako. Aj sa k nemu všetci rovnako správajú. Majetok neznamená automaticky vyšší status. Viac žien a viac detí, ale nie vyšší status. Nemôžete si ani kúpiť status kabelkou Louis Vuitton či Rolexkami, ako to robíme v západnej civilizácii. Neúčinné, samozrejme. Nič tu totižto nepredávajú. Ako kmeň ste si všetci totálne rovní. Žijete všetci spolu, chodíte všetci rovnako oblečení, ozdobu si nekúpite, no viete si ju vyrobiť na vlastnom tele, z vlastných vlasov. V meste z kúpených vlasov (Afričanky na to míňajú majland). Kult tela je tu vyšší než na plážach Miami, a títo ľudia sú nádherní. Úžasne stavaní, symetrickí, krajší než belosi. V kmeni Vás všetci veľmi dobre poznajú, od mala ste v úzkom kontakte, ste tolerovaný taký aký ste. Musím povedať, že sa mi to páči. Život je omnoho šťastnejší. Život v komunite robí ľudí šťastnými. Individualizmus nám homo sapiens nesvedčí. Robí nás bohatšími, ale nie sme spokojnejší.

My ľudia máme silný inštinkt patriť do malej skupinky, ktorá je definovaná jasným cieľom –do kmeňa.To čo ja hlásam už dlhšie začína postupne byť moderné aj v TOp západných firmách pod názvom "Paleo" Návrat k životu (samozrejme ide iba o napodobovanie) lovcov- zberačov nás robí nielen šťastnejšími, ale firmy zistili, že aj výkonnejšími. Keď sa ukáže že ôPaleo" je funkčné zrejme to čo dlhšie píšem prestane byť považované za "úlet". Kmeň je veľmi dôležitý a ja sa snažím aby sme my boli BUBO kmeňom. Hovorím o šťastí v rámci našej firme a tom, že kme%n jednotlivca vždy podrží, ale jednotlivec má ku kme%nu svoje povinnosti. V postosocialistickom Slovensku, ktoré neverí ničomu to mám ťažké, no nevzdám sa. Viem, že TO funguje. Ten inštinkt sa budoval státisíce rokov, ešte od čias, keď sme neboli homo sapiens. Zástanci Paleo hovoria že 2.6 milóna rokov. Toto kmeňové puto bolo v modernej spoločnosti popretŕhané a zasahuje už aj rodiny. Otec, súrodenci sú nám stále vzdialenejší, v Škandinávii sa manželstvo stáva obsolentným. Sem tam sa vytvoria hnutia ako Bítnici, alebo spoločenstvá nerozlučných kamarátov zo strednej školy. Toto robí partiu šťastnejšou a nezdolateľnou.Som presvedčený, že opäť nastoliť “kmeňovú identitu” je kľúčom k šťastnejšiemu životu. Aspoň do doby kedy budeme mať všetci 2.5 metra, holohlavé obrovské hlavy bez vlasov - teda keď sa evolučne prispôsobíme individualizmu. No to bude ešte tak milón rokov trvať. Dovtedy odporúčam pre šťastejší život moje závery.

Tu v Južnom Sudáne je život jasný, cieľ je jasný. Je ním krava. Žiadne varírovanie od práce pre firmu, venovanie sa umeniu, štúdiu, zameranie sa na individuálny rozvoj, hľadanie svojej vlastnej cesty. Cieľ je jasný a pre všetkých rovnaký. Zdá sa to nudné? No vôbec nie. Naháňanie sa za peniazmi je úbohé. Krava je v Južnom Sudáne pre kmene vzácnejšia než pre Indov. Ak Nuer vlastní dostatok kráv, tak si za ne dohodne (kúpi) ďalšiu ženu a jej deti sa budú volať po ňom (budú patriť jemu a jeho klanu). Za ženu sa najprv zaplatí záloha a potom v deň svadby sa doplatí zvyšok. Keď sa kravy vyrovnajú, tak žena patrí de jure tomu kto kravy dal, aj keď bude mŕtvi. Je logické, že biologickým otcom detí je niekto iný. No deti patria otcovi - teda tomu, kto zaplatil kravy. Veci sú jasné. V Indii sa hovorí, že krava je ako matka, ale to sa dnes iba hovorí. Je to svätá záležitosť, tu to však ide omnoho ďalej. Ind kvôli krave život nepoloží, Dinka či Nuer áno.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Južný Sudán