Biely Níl je širokánsky, nezregulovaný a nádherný. Vláda teraz spoločne s Číňanmi buduje v oblasti Sudd veľký kanál, ktorý má Níl zregulovať. Vysušili by sa močariny a vznikli by zrejme pasienky a možnosť dostať sa k ďalším náleziskám ropy? Oficiálne je to preto, aby sa viac vody dostalo do Egypta. Už vykopali stovky kilometrov slušnej hĺbky a šírky 50 metrov, neuveriteľné dielo, no teraz je zastavené. V novom koryte bez vody sa predsa len voda nachádza a tak je to ideálne miesto na pozorovanie divých zvierat, ktoré sa prichádzajú k umelému napájadlu napiť. Prechádzame naším autom po Jube a ja ju za prvý deň spoznám. Po Jebel road hneď prvý deň prejdem 4x hore –dole. Hovorí sa, že Jubu spoznáte za hodinu, no ak máte dva dni, tak obehnete všetky TOP reštaurácie, bary, všetky hlavné (vyasfaltované) ulice, obehnete všetky ministerstvá (toľko ministerstiev nie je ani vo Washingtone zdá sa mi)…. Keď pristávate napríklad v Dar es Salam, tak máte pod sebou zeleň a všade domčeky tu s modrými či červenými plechovými strechami, palmy striedajú zelené políčka a biele piesky. No pri pristávaní v Jube pod sebou nevidíte nič, iba červenú hlinu s chumáčmi bodliakov, nikde žiaden domček, žiadna cesta, nič. Čo ma prekvapilo: Luxusný život v tak tvrdo skúšanej a hladujúcej krajine. Sucho, obrovské sucho, Priznám sa, čakal som tu omnoho viac zelene. Nie je žiadna. Kvalitný hotel s klímou, wifi, bazénom a teplou sprchou a všade veľký výber studeného a lacného piva. Výborné jedlo a káva. Arabčina sa používa všade ako dorozumievací jazyk. Nie angličtina. Priateľstvo k Chartúmu, na ktorého sa pozerajú ako Slováci na Čechov, no nie horšie. To je moja dnešná opakovaná skúsenosť. Ťažkosti s fotením. Ide o jednu z najhorších krajín, prirovnal by som ju k Stredoafrickej republike, trošku horšie než Komorské ostrovy. Všade inde na svete je fotenie ľahšie. Táto vojna by sa dala nazvať (no nikde sa to nedočítate) kmeň Dinkov proti všetkým ostatným. Pri Níle sú najkrajšie reštaurácie a Vy sedíte v tieni obrovských mangovníkov, musím povedať, že som si celý Južný Sudán predstavoval takto. Ani neviem prečo, lebo som videl od kamarítov, ktorí tu pracovali v poľných nemocniciach, fotografie a na nich žiaden strom nebol. Profesor MUDr. Juraj Benca bol v Južnom Sudáne 3 razy a od neho mám informácie. S Ďurom sa poznáme dlho, možno 20 rokov a aj teraz pred odletom som mu volal. “Nueri, tí aspoň niekde trošku zakopnú a s nimi sa mi robilo lepšie, s Dinkami, ktorí sú čisto pastieri, sa nedá rozprávať, to je úplne iný svet”. Ďuro mi ukazoval ako prvý zo Slovenska fotografie dobytčieho kempu s nahými ľuďmi. Bolo to fascinujúce. No z krajiny vtedy skoro nič neprešlo, vlastne ani nemohli vychádzať von, už vtedy to bolo nebezpečné. Na tých fotografiách bolo všade sucho, všade prach. No moja predstava zeleného juhu pramenila asi z toho, že v Nuba Mountains bolo všetko zelenšie, omnoho zelenšie než severne od Chartúmu a logika mi hovorila, že ďaleko na juh už začne tá zelená Afrika. Zelená Afrika je však iba tu pri Níle. Korene si ťahajú vodu niekde z rieky a tie stromy sú väčšie než naša najväčšia lipa, košatejšie, proste nádherné. Od Nílu ide predsa len, aj keď slabučký, ale vánok a vy sa cítite akoby bol všade na svete mier. No mier tu nie je. 15. decembra 2013 po celom meste tiahli komandá vojakov z kmeňa Dinka a vraždili ľudí z druhého kmeňa. Áno, genocída! Celkovo tento stav, čo v krajine je, by som nazval Dinkovia proti všetkým. Áno, je to zjednodušené a po cestách hneď za mestom stretnete rebelov, ktorí bojujú pre iného, respektíve chcú niečo uchmatnúť pre seba. A sú oblasti, kde bojujú proti sebe iné kmene. No rozprával som sa asi s piatimi (predstaviteľmi týchto kmeňov) kmeňmi, a to opakovane, a vždy to bolo o tom istom. Došli sme na Dinkov. Ľudia, ktorí sú tu dlhšie, tí, ktorí tú pracujú, takéto otázky nedávajú, to sa nepatrí. Veď ako expat od Dinkov a ich rozhodnutí totálne závisíte. Je blbosť sa do tohoto miešať. No ja, ktorý som tu ako turista, mám iný pohľad na vec a som v mnohom drzejší, priamočiarejší. Ja nemusím robiť politiku, ja chcem VEDIEŤ. Veď nemám čas 3 roky, ako tí s ktorými rozprávam, ja mám čas iba zopár dní. Obrovitánske mangovníky sú aj dnes obťažkané mangami. Dávam si ugandské pivo Nile a je mi dobre. Pokoj, pohoda. Ja si chodievam do Afriky oddýchnuť. Martin si objednáva gin tonic a donesú mu Guinness. Obidve sú na “G”. Na druhý raz ešte čosi iné a až potom na tretí raz donesú gin, ale bez tonicu a bez limetky a tak to na štvrtý raz všetko dotiahnu, stále s úsmevom. Gin tonic v Južnom Sudáne nikto nepozná. Briti už evidentne dávno odišli… Sudán je totižto bývalá Britská kolónia, na vysvetlenie pre tých, čo nevedia. Sú tu aj lodičky. Plavba stojí 8 USD, hovorí Willy. OK, zoberme to, za tú cenu, poplavíme sa na ostrovček. No keď sa Wily na druhý raz dovolá, tak hovorí, že dnes sa náhodou nedá ísť a ešte je tu drobná zmena, plavba stojí 130 USD. Drobná zmena, to áno. Willy je stelesnenie serióznosti, veľmi inteligentný chlapík, je z kmeňa Acholi (ačoli), to sú farmári a, samozrejme, neznáša Dinkov. Pritom ide taktiež o Nilótsky podkmeň Luo. Luo je aj Barack Obama (respektíve jeho otec) a bývalý prezident má Luo gény - štíhly, vysoký, elegantný - ako Willy. Willy násobnú zmenu ceny povie ako keby sa nechumelilo. Toto je na odľahlých kútoch sveta pre organizátora nebezpečné. Aj vaši preverení ľudia, vaši kamaráti, vás vedia, nenazvime to oklamať, ale zaviesť. To sa ťažko vysvetľuje, ak máte klientov so západným zmýšľaním. No a tu sa to deje každý deň. Často sa na veci vopred spýtam “Naložia nám batožinu do lietadla?” a snažím sa v druhej vete aj povedať o čo mi ide “Nebudeme potom priťažkí? Nevyložia ju niekde? Iba mi povedz, ja sa prebalím inak” a odpoveď je, že všetko je totálne OK, a batožina aj tak nedôjde. No teraz sedíme pod mangovníkom, popíjam perfektne vychladené pivo a debatujeme o čom tento vojenský konflikt je. Môj záver (aj keď, áno, v Afrike nič úplne neplatí na 100%) je, že všetky ostatné kmene sa spojili, aby bojovali proti najväčšiemu, ktorý uzurpoval moc. Väčšina vlády sú Dinkovia, nie sú to politici, ale vojaci a vojaci pozerajú na riešenie problémov inak. Dohoda? Kompromis? Nikdy! Vojna je hlboko v ich génoch, sú to tisícročia takéhoto uvažovania. Naše územie! Hrdosť! Záchrana svojho kmeňa a zničenie druhého kmeňa. To je celý život. Tak ako mi sa naháňame za peniazmi a kto si uchmatne najviac, je obdivovaný, tak je to tu s kravami. Ukradol si kravy a ženy susednému kmeňu? Super! Zabil si pri tom zopár chlapov z toho druhého kmeňa? Si hrdina! Je to ako keď sa ti podarí nadhodnotiť akcie na burze, či predať nehnuteľnosť s 30% ziskom. Good job. Lenže u nás na Slovensku to trvá 28 rokov a naši rodičia a učitelia nás často vychovávali k opačnému uvažovaniu. No u Dinkov mal každý, od otca cez starého otca, vždy rovnaký názor. Títo negramotní ľudia majú o to jasnejšie a nemenné pravdy, o ktorých sa nediskutuje. Keď sa státisíce rokov bojovalo s kopijami, tak na tak obrovských plochách medzi sebou kmene priveľké škody nenapáchali. No s modernými zbraňami vznikne jeden veľký prúser, ohromný problém. A to je dnešný Južný Sudán. Padlá, nefunkčná krajina s vládou, ktorej čelní predstavitelia slušnou angličtinou niečo tvrdia, no konajú úplne opačne, tak ako im velí tradícia a hlboké presvedčenie. Udelíš nepriateľovi milosť? Čo si sa zbláznil? Veď aj on je vychovaný počkať si kým zosilnie a máš istotu, že ťa niekedy v noci, či zozadu podreže, keď len bude mať príležitosť. Znásilní tvoje ženy, zabije tvoje deti a ukradne ti tvoje stádo kráv. Minulý rok severne od Juby zabili Slovenku. Z hlavného mesta sa po zemi nedá dostať dnes nikam. Máte prakticky istotu, že vás prepadnú. Takže bacha, Južný Sudán dnes nie je pre cestovateľských amatérov, ktorí chcú niečo vyskúšať a nevedia odhadnúť úroveň rizika. Toto je čierna zjazdovka pre profíkov, pre cestovateľov profesionálov, no aj tí idú mimo trasu. Ideálne je mať za sebou 30 afrických krajín a viac. Ja mám 50 napríklad a aj ja som bol neustále v strehu a ak som chcel niečo vidieť či nafotiť, musel som ísť na hranu. Presne, ako keď lyžujete na zľadovatenej zjazdovke, čím viac na hranu, tým je to lepšie. Keď veľa cestujete, ste ako vyoperovaný chirurg, veci robíte intuitívne a s ľahkosťou. Plus tu treba mať zázemie a niekoho na koho sa obrátiť, ak sa veci začnú kašlať. Takže pozor!
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
