Mojžiš nás odvezie po výbornom asfalte smerom na juhozápad, do nášho hotela v štvrti Tong Ping, kde sídlime v hoteli Lion, hneď vedľa ambasády USA a kúsok od letiska, čo je strategická poloha. V prípade prúseru je evakuácia ľahšia. Juba je nazvaná podľa klanu Jubek patriaca ku kmeňu Bari, ktorí oblasť obývali. Neskôr sa sem prisťahovali Dinkovia, ktorí tu pásli svoj dobytok, no Bari ich vytlačili na západ do bažín. No bažiny boli rovnaké ako miesta (Suud), odkiaľ pôvodne prišli a Tong Ping znamená “To isté miesto”. No Bari tvrdia, že to znamená miesto, kde sa pestujú super arašidy. Hotel je klasicky drahý, ako to už býva vo vojnových zónach, 100 USD/noc. Asi sa im to dobre spočítava, či čo, ale 100 USD je tu čosi ako u nás 10 Euro. Máte so sebou Euro? To je vám úplne nanič. Výmena v banke by trvala asi 4 hodiny a kurz je horší než USD, ak vám vôbec niekto niečo vymení, skoro určite nie. Toto je dolárová krajina! Za 100 USD dostávam pol kila bankoviek, zopár zväzkov, ktoré mi zaplnia príručnú tašku – je to 23 000 libier a v päťdesiatkach a dvadsiatkach je to dosť. Kedysi existovali aj jednopoundovky, ale teraz je také čosi nanič. Hotel patrí Eritrejčanom, čo je pre mňa dosť prekvapujúce a naše izby sú zabednené a elektronicky chránené za železnými dverami. Majú slušnú kávu a perfektne chladené pivo. No proste raj. Nespali sme celú noc, no po ubytovaní vyrazíme najprv do kancelárie Magny, ktorá je teraz v novej na modro namaľovanej budove na Airport road. Patrí Libanoncom, ktorí prevádzkujú ropnú spoločnosť. Náš šofér zatrúbi pred železnou bránou, pred ktorou stojí strážnik s puškou a znútra sa ihneď brána otvorí, tam sedia ďalší strážnici. Tri miestnosti sú na prvom poschodí. Musím povedať, že všetko je čisté a ja sa cítim, ako keby som ani v Afrike nebol. Za toto všetko je zodpovedný Mauro, sympatický Talian, ktorý príde vo vygajdaných džínsach, s vytiahnutou košeľou a rozopnutým opaskom, trčí mu brucho. Ciao, ako sa máš, neveriacky na mňa pozrie. William a Christofer sú juhosudánčania, každý z iného kmeňa, ale sú značne uprataní, omnoho lepšie oblečení než Mauro, s perfektnou angličtinou a vynikajúcim vystupovaním. Iný svet a gratulujem Magne, že takýto ´staff´ v Afrike má. Mauro žije v Ugande, no dlho žil vo veľkom Kongu (DRK), je to chlapík, ktorý Afriku pozná, cíti a je radosť sa s ním rozprávať. Martin si potrebuje vyriešiť prvé veci, zajtra má dôležitý míting a tak vybehnem von pofotiť si. No po 10 sekundách sa u mňa zastaví džíp s miestnym chlapíkom, ktorý sa ma pýta, či to myslím vážne. A po ďalších 10 sekundách sa po mne dvaja Dinkovia rozbehnú, nikto sa nesmeje, vidím, že to bude ťažšie..
Zobraziť viac príspevkov z krajiny Južný Sudán