Dogoni – africký kmeň z Mali

Dogoni chlapcov obrezávajú keď majú 7. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu nemôžu zúčastniť ceremónie, potom keď majú 14. Robí to jedna rodina na jedinom mieste. Šaman natiahne predkožku a šmyk. Hádže ich do kalabasu vedľa seba. Na jednej ceremónii nožom z 13. storočia obreže bez narkózy a dezinfekcie až 400 chlapcov. Z tých sa takto stanu muži. Naučia sa od starších ako sa chovať v krízových situáciách- rana ich ešte boli a je tu ta nadej stat sa dospelým - a v tejto chvíli si veci pamätá aj najväčší lajdák. Do mladíkov dostanú filozofiu kmeňa = kmeňovú identitu. Osobnostná integrita je potom ako skala. U Dogonov má každý jasný smer, nasleduje tradície svojich predkov. Po obriezke sa beží pretek, od toho baobabu dole sem ku skale. Ktorý chlapec sa dotkne prvý môže si vybrať najkrajšie dievča z dediny za svoju budúcu ženu" Dievčatá majú v sebe muža- je schovaný v podobe klitorisu. Dogoni odstránia aj ten. Šaman predkožky a odrezane klitorisy zakope. Predkožky sa zmenia na jašteričky, klitorisy na škorpióny. Tak to proste je. V krajine Dogonov sme nenašli otvorený ani jeden hotel. Keby sme nemali vlastnú kuchárku, vlastné zásoby jedla, teda keby sme sem prišli ako backpackeri podľa Lonely planet, tak nemáme doslova čo jesť. Batôžkárov však nestretávame. Doprava totižto nefunguje, a tak sa sem nemajú ako dostať. Všade sme absolútne sami. My a domorodci. A tí nás nadšene vítajú. Dogoni sú unikátnou etnickou skupinou pochádzajúcou z centrálnej oblasti Mali, neďaleko mesta Bandiagara a Burkiny Faso. Počet obyvateľov sa pohybuje medzi 400 000 a 800 000. Rozprávajú doogonským jazykom, ktoré sa považujú za samostatnú vetvu rodiny jazykov Niger - Kongo, čo znamená, že nijako úzko nesúvisia so žiadnymi inými jazykmi. Strávil som s Dogonmi v úzkom kontakte týždne, mám tu kamarátov. Sú známi svojimi náboženskými tradíciami, tancami masiek, nádhernými drevenými sochami, ktoré sú aj čo sa týka Afriky unikátne. Unikátnou architektúrou. Turizmus, ktorý je pre Mali tretím najdôležitejším generátorom príjmov, je mŕtvy a krajina Dogonov je roky prakticky zatvorená. Cestovné kancelárie razom skrachovali, banky im zobrali džípy, ktoré nedokážu splácať, lode, ktoré sa kedysi plavili s turistami do Timbuktu, využívajú v Mopti aspoň rybári. No tento prenájom neprináša zisk.