História Argentíny

Územie dnešnej Argentíny bolo osídlené tisíce rokov pred príchodom Európanov. Na severe žili usadlejšie poľnohospodárske kultúry, ktoré pestovali napríklad kukuricu a zemiaky a čiastočne sa dostali pod vplyv Inkov, zatiaľ čo Pampu a Patagóniu obývali najmä lovci a zberači. Prvý významný kontakt so Španielmi prišiel v roku 1516, keď Juan Díaz de Solís dorazil k Río de la Plata, ale počas výpravy ho zabili domorodci. Buenos Aires bolo prvýkrát založené v roku 1536 Pedrom de Mendozom, osada však pre hlad a konflikty neprežila. Druhýkrát a už úspešne bolo mesto založené Juanom de Garay v roku 1580. Oblasť bola dlho súčasťou španielskeho koloniálneho impéria a Buenos Aires postupne bohatlo najmä vďaka obchodu a strategickej polohe pri Río de la Plata.

Zlom nastal v roku 1810 počas Májovej revolúcie, keď obyvatelia Buenos Aires zosadili španielskeho miestokráľa a vytvorili vlastnú vládu. Nasledovala vojna za nezávislosť a v roku 1816 bola nezávislosť od Španielska oficiálne vyhlásená. Jednou z hlavných osobností oslobodzovacích bojov bol José de San Martín. Vznik štátu však neznamenal okamžitú stabilitu. Desaťročia pokračovali konflikty medzi Buenos Aires a provinciami a medzi zástancami centralizovaného a federálneho štátu. Krajina sa definitívnejšie zjednotila v 60. rokoch 19. storočia a prezident Bartolomé Mitre sa stal prvým prezidentom zjednotenej Argentíny.

Nasledovalo obdobie obrovskej expanzie. Počas tzv. Dobytia púšte argentínska armáda ovládla rozsiahle územia Pampy a Patagónie, čo bolo spojené so zabíjaním, vysídľovaním a podrobením domorodých národov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia potom Argentína zažila svoj veľký hospodársky rozmach. Vyvážala obrovské množstvo hovädzieho mäsa a obilia, budovala železnice a prichádzali sem milióny prisťahovalcov, predovšetkým Talianov a Španielov. Buenos Aires sa v tomto období premenilo na jednu z veľkých svetových metropol.

V 20. storočí prišlo obdobie politickej nestability, vojenských prevratov a striedania civilných a vojenských vlád. Jednou z najvýznamnejších postáv argentínskych dejín sa stal Juan Domingo Perón, ktorý sa opieral najmä o podporu robotníkov a odborov. Jeho vlády priniesli sociálne programy, silnejšie zásahy štátu do ekonomiky a podporu industrializácie, zároveň však dochádzalo k obmedzovaniu opozície. Spolu s Evitou Perón vytvoril politické hnutie – peronizmus –, ktoré ovplyvňuje argentínsku politiku dodnes.

Najtemnejším obdobím moderných dejín bola vojenská diktatúra v rokoch 1976 až 1983 a tzv. Špinavá vojna. Režim unášal, mučil a zabíjal svojich skutočných aj domnelých odporcov a tisíce ľudí „zmizli“. Symbolom hľadania nezvestných detí a príbuzných sa stali Matky a staré mamy z Plaza de Mayo. Po porážke Argentíny vo vojne o Falklandy/Malvíny režim stratil podporu a v roku 1983 sa krajina vrátila k demokratickým voľbám.

Odvtedy zostáva Argentína demokraciou, hoci prešla množstvom hospodárskych kríz a politických zmien. Veľmi silný zostal peronizmus, ku ktorému patrili napríklad Carlos Menem či neskôr Néstor a Cristina Kirchnerovci, hoci medzi jednotlivými peronistickými vládami existovali veľké politické a ekonomické rozdiely. V roku 2023 bol za prezidenta zvolený libertariánsky ekonóm Javier Milei, ktorý nastúpil s programom výrazného obmedzenia štátnych výdavkov, deregulácie a ekonomických reforiem. Prezidentom Argentíny zostáva aj v súčasnosti.