História ryžových polí na Bali

Sýtozelené ryžové terasy sú pre mnohých prvým obrazom, ktorý sa im vybaví pri pomyslení na rozmanitú prírodu ostrova Bali. Tieto fascinujúce kaskády však nie sú len dielom prírody, ale výsledkom tisícročnej tradície a hlbokého duchovného odkazu. História pestovania ryže na ostrove sa začala písať dávno pred vybudovaním prvých terás, kedy sa táto plodina siala prevažne na suchých rovinách a v lesných oblastiach bez využitia sofistikovaných vodných systémov.

Zásadný zlom v dejinách ostrova nastal v 8. storočí, kedy na Bali prišiel indický mních a mudrc Rsi Markandeya. Podľa historických záznamov a legiend to bol práve on, kto priniesol revolučnú techniku mokrého pestovania ryže v terasách a naučil miestnych obyvateľov, ako premieňať strmé kopce na úrodné stupňovité polia. Pred jeho príchodom bolo poľnohospodárstvo závislé najmä od dažďov, no Markandeya zaviedol stavbu zložitých kanálov a prepojil prácu na poli s vierou. Položil tak základy unikátneho systému Subak, ktorý dnes patrí do svetového dedičstva UNESCO.

Systém Subak nie je len spôsob závlahy, ale demokratické združenie farmárov fungujúce na princípe filozofie Tri Hita Karana – harmónie medzi ľuďmi, prírodou a bohmi. Voda z horských jazier je cez chrámy a tunely spravodlivo rozdeľovaná medzi tisíce polí, pričom o čase siatby a zberu dodnes rozhodujú náboženské rituály. Pre Balijčanov sa ryža stala posvätným darom od bohyne Dewi Sri a jej pestovanie sa vďaka mníchovmu odkazu premenilo na rituál, ktorý pretrval storočia.

Počas nášho krásneho zájazdu na Bali navštevujeme v rámci programu aj slávne ryžové terasy Tegallalang. Máme tu možnosť prejsť sa priamo po úzkych hrádzach a pozorovať tento fascinujúci spôsob pestovania v praxi