Isla Marta a Isla Magdalena

Vychádzame z hotela a v studenom vzduchu sledujeme vlastný dych, aj napriek tomu, že je vrchol jari. V záhradkách na okolo už kvitnú narcisy, ale v noci je kľudne pod nulou. A k tomu ten nepoddajný vietor, dosahujúci rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu. Na niektorých miestach sú preto v Punta Arenas na budovách nabité skoby s lanami, aby sa ľudia mohli zachytiť. Nás počasie však neodrádza, vychádzame do zimy a vetra s pocitom, že nás čaká ďalší prekrásny deň. Aj keď je len 6:00 je už úplne jasno. Prechádzame cez mólo a nastupujeme do rýchločlnu, ktorý nás vezie krížom cez Magaliensov prieplav k dvom ostrovom - Isla Marta a Isla Magdalena. Na prvom sledujeme kolóniu uškatcov vyvaľujúcich sa na pláži s húfom mladých. Tak veľké množstvo uškatcov na jednom mieste ešte nikto z nás nevidel. Ani na Novom Zélande či v Peru. Najväčší zážitok nás však ešte čaká. O pár minút neskôr prichádzame na ostrov, kde hniezdi takmer 100 tisíc jedincov tučniaka Magaliensovho. Neuveriteľné. Zážitok na celý život. Sú naozaj všade. Vytvárajú páry na celý život. Ak jeden z dvojice zomrie, druhý neprežije. Také patagónske ...Potácajú sa však po celom ostrove vtipnou chôdzou 'ala' Charlie Chaplin a vytvárajú tak dokonalý raj pre fotografov s dramatickým pozadím. Opustený maják, vyfúkaná planina, oblaky, more, tučniaky. A nič ďalej. Len more a ničota. Takmer úplný koniec sveta. Na ten sa však chystáme až o par dní - Ushuaia, el fin de mundo - koniec sveta. Najprv nás však čaká Puerto Natales, ako brána do jedného z najkrajších národných parkov nasej planéty - Torres del Paine. Robíme posledné fotky tučniakov a vyrážame ... Originálny blog o moreplavcovi Fernaovi Magellanovi aj s fotografiami Patagónie.