Island znova povedal Európskej únii nie

Na Austurvöllur, malom námestí pred parlamentom v Reykjavíku, som minulý týždeň videla viac islandských vlajok než za celý rok predtým. Ľudia sa tam schádzali pod heslom "Áfram Ísland" – Island vpred – aby vyjadrili nesúhlas s obnovením prístupových rozhovorov s EÚ. O pár dní neskôr, 29. augusta, sa ukázalo, že mali väčšinu na svojej strane.

Otázka na hlasovacom lístku znela jednoducho: má Island znova otvoriť rokovania o členstve v Európskej únii? Nešlo teda o vstup samotný, pretože o tom by sa rozhodovalo v ďalšom referende, ale o to, či sa majú rozhovory, prerušené od roku 2013, vôbec obnoviť. Island požiadal o členstvo v roku 2009, krátko po finančnej kríze, ktorá krajinu poriadne otriasla. Odvtedy sa téma vracala a zase mizla z politickej agendy podľa toho, kto práve vládol.

Tentoraz ju na stôl vrátila premiérka Kristrún Frostadóttir a jej stredoľavá koalícia, ktorá referendum označila za rozhodujúci moment – "teraz, alebo nikdy".

Nakoniec to bolo veľmi vyrovnané. Za "nie" hlasovalo približne 52,5 % ľudí, za "áno" necelých 48 %. Zaujímavé bolo aj to, ako sa výsledok počas noci menil – prvé sčítané hlasy dávali mierny náskok táboru "áno", no keď prišli výsledky z vidieckych oblastí na severozápade a juhu krajiny, váhy sa preklopili opačným smerom.

Hlasovanie prebiehalo v tieni väčších udalostí – vojny na Ukrajine, rastúcej pozornosti veľmocí voči Arktíde a opakovaných vyjadrení Donalda Trumpa o Grónsku. Vláda argumentovala, že členstvo v EÚ by Islandu poskytlo väčšiu ochranu v čase, keď sa v tomto regióne zjavne niečo mení. Odporcovia mali svoj vlastný, veľmi islandský argument: rybolov. Spoločná rybárska politika EÚ je pre krajinu, kde ryby tvoria zásadnú časť exportu, citlivá téma už desaťročia, a strach zo straty kontroly nad vlastnými vodami napokon prevážil.

Premiérka po výsledkoch priznala, že veľkým ponaučením je, akí spokojní sú Islanďania s dohodou o Európskom hospodárskom priestore, ktorú Island zdieľa s Nórskom a Lichtenštajnskom – teda s prístupom na jednotný trh bez plného členstva.

Sledovať toto referendum zblízka mi pripomenulo niečo, čo si turisti málokedy uvedomia: Island je krajina, ktorá si nezávislosť a kontrolu nad vlastnými zdrojmi stráži možno intenzívnejšie než väčšina malých štátov v Európe. Za tými dramatickými krajinami sa skrýva politická kultúra, kde otázka "kto rozhoduje o našich vodách" dokáže poraziť aj argumenty o bezpečnosti a veľkej geopolitike.