Ramajána na Jáve

Asalamalejkum z Yogyakarty. Ze Hiltonka? Keby ste kristin s mirkou videli Shintu z vcerajsej ramajany a krasneho Ramu, hmmm... Nadhera, je to jedno najimpozantnejsich redstaveni ake poznam, za avukov javanskeho gamelanu a pri pohlade na osvetleny hinduisticky chram Prambanan vam hned poskoci srdiecko. Dnes sme pre zmenu vyliezli na lavove pole sopky Merapi, jednej z najaktivnejsich sopiek na svete, ktora sa tyci nad Yogyakartou a dokonca sa nam podarilo stretnut sa s jednou z najpopularnejsich osob v Indonezii, Mbah Marijanom... S celou nasou skupinou si potriasol; rukou, zazelal nam stastnu cestu na Bali a dokonca nam ukazal svoj fotoalbum z magickych javanskych oslav. Uzasny clovek, ktory dokaze meditaciou zastavit lavu, o sebe tvrdi, ze je skaredy a preto sa nesmie fotografovat, ak chcete, mozete si ho odfotit na obrazku ;) o sopke rozprava ako o priatelke, ktora svojimi obcasnymi vybuchmi demonstruje, ze zije, takisto ako my dychame, aby sme mohli zit... stihli sme ho priamo po ceste z mesity po piatkovej modlitbe. Uzasne, take stastie nema hocikto! a to este neviete, kde sme boli na obede, hm... v nadhernej styovej restauracii, ktoru otvorili iba pre nas, v krasnej zahrade plnej kvietkov, na mieste, kde by nikto iadnu restauraciu necakal ;) a na zaver dna, Borobudur pri zapade slnka... uplatili sme straznika, aby nas nechal vnutri o cosi dlhsie ako obycajnych smrtelnikov a vyslo to! Vystupali sme na horne poschodie a zazili sme nadherny zapad slnka medzi stupami nirwany...