Ka Lae - najjužnejší bod USA

Pre skúsenejších cestovateľov a milovníkov geografie zrejme nebude prekvapením, že najjužnejší bod USA sa nachádza mimo kontinentálnej časti Ameriky, na Havajských ostrovoch. Ka Lae, známe tiež ako South Point, je zaujímavé hneď z niekoľkých dôvodov. Miesto odhaľuje jednu z najstarších obývaných lokalít na Havaji a nachádza sa tu niekoľko pozoruhodných historických artefaktov.

Presný čas prvých osídlení na South Point nie je úplne známy, ale domorodci objavili túto oblasť už tisíce rokov pred príchodom Európanov. O dlhej histórii využívania tohto územia svedčia aj pozostatky kamenných ciest a platforiem, ktoré boli používané ako základy pre rybárske domčeky. Práve rybolov sa stal imanentnou aktivitou pôvodných obyvateľov a vyjadroval ich životný štýl.

Bol nielen zdrojom potravy, ale aj súčasťou kultúry a spoločenského života. Nie je teda divu, že tu nájdeme skalu venovanú havajskému bohovi rybolovu Ku´ula, ktorá slúžila ako dejisko dôležitého rituálu pre havajských rybárov. Prichádzali sem pred lovením rýb, aby v modlitbách požiadali o šťastie a úspech pri rybolove. Konali sa tu tiež obrady spojené s uctievaním boha rybárstva.

Rovnako tak sopečný kráter Kauhako a skala Luahiwa boli v havajskom polyteistickom náboženstve zasvätené rôznym bohom. Všetky tieto skaly mali pre havajčanov nesmierny význam a boli aj miestom obetných tradícií.

Boh rybárstva Ku´ula dodnes starostlivo stráži množstvo zachovaného rybárskeho náčinia, najmä rybárske háčiky vyrobené z kostí alebo kameňov a špeciálne šípky na zachytenie drobných rýb a iných morských živočíchov. Môžeme len žasnúť nad ich vysokou sofistikovanosťou, ktorá sa naplno prejavila v schopnosti prispôsobiť sa a efektívne využívať rôzne techniky pri získavaní potravy z oceánu.

Ako stojíme na okraji útesu a pozeráme do hĺbky pod nami na rozbúrený oceán s vysokými vlnami a silnými prúdmi, ťažko si vieme predstaviť, ako by niekto dokázal zvládať každodenný nevyvážený boj s týmto živlom. Havajskí domorodci boli nielen manuálne zruční, ale aj veľmi zdatní plavci. Pri lovení rýb však opäť využívali obdivuhodnú metódu bez ohrozenia vlastného života. Na oceán vyrážali na svojich kanoe. Je vám určite jasné, že bolo nevyhnutné premyslieť bezpečnosť celej činnosti a jej koncovku, teda ako sa dostať späť na pevninu.

Domorodci za týmto účelom vyhlbovali diery do skál, do ktorých uchytili laná. Laná im potom počas lovu poskytovali stabilnú pozíciu a umožňovali im manévrovať kanoe s minimálnym rizikom v oblastiach s náročnými podmienkami. Nakoniec, keďže mali tieto laná upevnené v skale, mohli sa po skončení bez veľkej námahy pritiahnuť späť na breh.

Za zmienku rozhodne stojí aj uskladňovanie rýb a morských plodov. Okrem známeho sušenia rýb na slnku, ktorého je na Havaji naozaj dostatok, nás zaujal proces konzervovania rýb s využitím soli z oceánu. Tá zabraňovala ich rozkladu a výrazne predlžovala trvanlivosť. Zo zachovaných jamiek a kanálikov na pobreží sa dozvedáme viac o spôsobe, akým odfiltrovávali soľ z morskej vody.

Vyhlbovali jamky alebo vytesávali cestičky v zemi, ktoré následne naplnili morskou vodou. Voda sa postupne vyparovala a v kanáloch či jamkách vznikala koncentrovaná soľ. Pôvodní obyvatelia si tak vedeli efektívne zabezpečiť prístup k strave aj počas obdobia, kedy rybárčenie nebolo možné kvôli nepriaznivému počasiu alebo iným okolnostiam.