Káva sa necukrí, káva sa pije

Š

Štefan Bielik

Mnoho cestovateľov prichádzajúcich do Kolumbie očakáva, že si dajú najlepšiu a najoriginálnejšiu kávu na svete. Aj si ju dajú. Ale niekedy im nechutí. Káva je v Kolumbii jedným z najdôležitejších vývozných artiklov a v rámci produkcie jej po Brazílii patrí lichotivé druhé miesto. Až štvrtinu úrodnej pôdy tvoria v krajine kávové plantáže. Nachádzame sa v regióne Quindió, priamo v strede tzv. kávového trojuholníka a vyrážame na jednu z najväčších plantáži v okolí s názvom Finca del Café. Od hlavného mesta regiónu Pereiry sú plantáže vzdialené hodinku cesty, pred nami sa otvára mohutná drevená brána a vstupujeme do tej najtradičnejšej a najviac folklórnej Kolumbie, akú si len vieme predstaviť. Víta nás plantážnik Francesco a jeho niekoľkých priateľských psích pomocníkov. Na privítanie ochutnávame šálku kvalitnej arabicy, ktorej chuť viac-menej stále poznáme. Bola vyrobená metódami, akými sú aj kávy dovážané na Slovensko; musíme sa stať súčasťou procesu a poznania, aby sme spoločne dospeli k vytúženému originálnemu produktu. Francesco si nás berie pod altánok, kde sa pripravíme do práce. Dámy aj páni dostávajú pončo, jeho nosenie sa však líši. Zatiaľ čo si ho dámy prevlečú cez hlavu, páni ho majú prehodený cez krk. Nasadíme klobúky, špagátom si k telu pripevníme košík na zber kávových čerešní a ideme na to! Vysvetlíme si zaradenie regiónu do Svetového dedičstva UNESCO a presunieme sa do dvoch skleníkov, v ktorých prebieha základné štádium pestovania a sušenie. Pozorujeme párové lístky, ktoré rástli zo semiačka zasadeného v zemi 60 dní, a pokiaľ má rastlina pevný koreň (približne po vyrastení 3-6 párov lístkov), môže byť presadená na plantáž. V druhom skleníku nám Francesco vysvetľuje rôzne druhy spracovávania zozbieraných plodov. Vo Fince prebieha suchá metóda – plody sú v šupke sušené približne mesiac. Lúpu sa, až ostáva len základná jemná vrstva nazývaná pergamen. Vnútri plodu sa nachádzajú dve zelené zrniečka oproti sebe v jemnej ochrannej šupke. Po vylúpaní za stáleho prehrabávania a bez vlhkosti stoja približne ďalšie dva mesiace. Kávový plod si rozoberieme po vrstvách a ukážeme si rozdiel, napríklad medzi tzv. medovou kávou a pôvodnou, s jemnou ovocnou chuťou typickou pre arabicu. Prechádzame malou cestičkou popri malom potôčiku s malými žabkami pod obrovskými stromiskami. Jedná sa o druh „bambusovitého stromu“ nazývaného guadua. Zachytáva vodu a zásobuje ňou zem, čím vznikajú vhodné podmienky v pôde pre zasadenie kávovej rastlinky. Dostávame sa medzi hriadky kávovníkov, ktoré dajú plantážnikom plody za vhodných podmienok až 2-krát za rok. Väčšinou by sme si kávovníky predstavili inak ako s bielymi kvetmi s vôňou jazmínu. Plod – kávová čerešňa – nevonia „kávou“, typickú arómu môžeme cítiť až po upražení kávového zrna. Kávovníky sú zasadené a rastú na strmých zrázoch, a obdivujeme plantážnikov, ako hravo sa na plantážach pohybujú. Chvíľu oddychujeme v ďalšom altánku, do ktorého si chodia zberači oddýchnuť a nabrať síl pri chutnom obede. Každý altánok na plantáži má vyhliadkovú terasu, z ktorej si môžeme urobiť nádherné fotky. Po ceste ďalej ochutnávame pomaranče priamo zo stromu a zúčastňujeme sa procesu praženia, do ktorého môžeme namlieť aj nami nazbierané plody. Po upražení ochutnávame typickú arabicu, na ktorej úrodu by sme museli čakať 3-5 rokov. Pochutíme si na tzv. kávovom jogurte a tiež na fantastickej, osviežujúcej kávovej limonáde. Na záver našej prehliadky si môžeme kúpiť pravú kolumbijskú kávu aj domov, a odchádzame s Francescovým posolstvom: „Káva sa necukrí, káva sa pije.“

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kolumbia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva