Mandril - najväčšia a najfarebnejšia opica sveta ktorá je najväčšia opica sveta?

Pri cestách do Afriky chcete najprv uloviť svoje Big 5. No, keď sa vám to podarí, a do Afriky sa zamilujete, tak sú pred vami ďalšie výzvy. Na hodinku s gorilami nikdy nezabudnete a táto skúsenosť je pre mnohých lepšia, než všetky prírodopisné filmy, ktoré vo svojom živote videli. No, čo potom? Navrhujem vám ďalšiu prírodopisnú výzvu, o ktorej ste ani netušili, že je to možné. Vaša ďalšia cesta do Afriky môže smerovať za ulovením portrétu Mandrila. Problémom je, že táto najpestrejšia opica sa nedá na svete nikde vidieť. Žije totižto iba v najhustejšej džungli Afriky a to na veľmi malom území v Kamerune, Stredoafrickej republike, Republike Kongo. Všade tam som v pralesoch bol, hľadal som zvieratá a samozrejme aj primáty. Všade tam som videl napríklad gorily, ale mandrily nie. Žijú tam síce, ale nemáte šancu ich zazrieť. Mandril je totižto veľmi plachá opica. Prakticky jediným miestom, kde možno Mandrila zazrieť vo voľnej prírode je preto Gabon. A aj z tohoto dôvodu bol Mandril v našom itinerári značnou prioritou. Práve kvôli mandrilovi – najväčšej opici na našej planéte sme podstúpili tú strašnú námahu a prepravili sme sa na druhú stranu krajiny do Franceville. Podstúpite tú námahu a nič nie je isté, a ste ešte iba na začiatku. Potrebujete ďalšie prenajaté autá, aby ste sa dostali k národnému parku, potom zaplatiť mastné poplatky za vstup, ďalšie džípy, rangerov, stopárov atď. Aj v tomto národnom parku sme úplne sami a o to ťažšie je takúto vec zorganizovať. Musíte byť v správny čas na správnom mieste. Nemyslite si, že prídete do Gabonu, vstúpite do cestovky a oni vám to zorganizujú. Nikto z nich totižto Mandrila nevidel, a nevedia, o čom hovoríte. Netušia, v ktorom parku sa nachádza, a v akom období. Obrovský problém gabonského turizmu je nevedomosť. Turistov je tak málo, že sa nemajú ako nacvičiť, a ako zlepšiť. My v BUBO sme to riskli a po dvoch rokoch konkrétnych príprav (no, od prvotného nápadu až 8 rokov) aj dotiahli. Po národnom parku Loango sme zaradili aj bláznivú výzvu nafotiť portrét mandrila. Lodž odkiaľ vyrážame má ten najlepší čas už za sebou. Ma síce bazén a tenisové kurty, ale sieť nie je a v bazéne je pol metra smradľavej vody. Evidentne nikto nemá energiu to dať opäť dokopy. Pripravili nám však super raňajky aj obed, oprali mi veci a mohli sme využiť miestne izby na hygienu a na prezlečenie. Ideme do pralesa a tak musíte mať dlhé nohavice, kvalitné trekové topánky, také, aby ich had neprekúsol. Ďalekohľad, čo najdlhší objektív na fotoaparát, fľašu s vodou. Mandrily sa združujú vo veľkých svorkách, často nad 100 kusov a sú riadne pohyblivé a vy musíte mať guráž ísť po nich a vystopovať ich. 80% Gabonu zaberá stále prales. Tzv. Gabonese Jungle belt nie je iba najväčšou nedotknutou plochou pralesa v Afrike, ale je jednou z najväčších ucelených džunglí na svete. Prales – džungľa je dôvodom prečo sa do Gabonu chodí. V pralese je strašne dusno, odporúča sa chodiť v stopách svojho rangera, lebo on vidí, či nejaký konár pred Vami nie je hadom atď. Vyskakujeme z áut na kraji lesa a máme dnes ohromné šťastie. Mandrily sú hneď na začiatku lesa. Ako uvidím prvé bielo – modro- červené tváre, dostávam sa do tranzu. To vám bola taká bomba, že som to naozaj nečakal. Tých opíc nebolo síce 100, asi menej ako polovica, ale aj tak išlo o obrovskú skupinu, kde každá opica robí niečo iné, a vy neviete, kam máte s kamerou zamieriť skôr. Samičky nosia najmenšie mandrilčatá zavesené na bruchu, väčšie na chrbte, sú všade okolo mňa. “Nečup! Ihneď vstaň” hovorí rázne ranger “Nikdy nesmieš byť na úrovni mandrila, lebo zaútočí. Musíš byť nad ním – vztýčený” Keď vidím tie zubiská, keď zívne, tak radšej už nečupím. Mandril je diurálna opica a v priebehu dňa neodpočíva a je prakticky stále v pohybe. Stádo je preto veľmi aktívne a stále sa scény menia. A zrazu je predo mnou jeden obrovský mandril, evidentne alfa samec, jediný šéf celej svorky. Nazval som ho pracovne “BUBO” a viem, že sa budeme odteraz vídať pravidelne. Dominantný samec je našuchorený s najsýtejším sfarbením zadku aj tváre. Je neuveriteľné, že príroda si dovolila takéto jasné farby. Ide o najpestrejšieho cicavca planéty. Keď ho zbadám, strácam pojem o čase úplne. Iba fotíme, mandrily sú od nás na meter, tento dominantný samec tak na 2.5 metra. Odháňa súperov a absolútne sa nás nebojí. Fotografiu u tohoto príspevku som urobil iPhonom. Takže si viete predstaviť, aké fotografie mám väčším objektívom s kvalitným fotoaparátom. Som naozaj úplne mimo, no zrazu zacítim strašnú bolesť. Podľa the Schmidt insect sting pain Index ide o najsilnejšie poštípanie (4 stupeň) aké som kedy zažil. Nejaký mravec mi vliezol pod košeľu a uštipol ma do chrbta. Ako keby do mňa niekto strelil. Bolesť trvá niekoľko hodín. No otrepem sa a užívam si mandrily ďalej. Je to tak ohromný zážitok, že bolesť prekonávam ľahko. Maximálna skupina, ktorá môže mandrily navštíviť je 5 členná, a to bolo super. Každý z nás mal dostatok miesta a naozaj unikátny zážitok. Priznám sa nečakal som, že mandrila uvidím, nečakal som, že budeme tak blízko. Po zážitku s gorilami, kde sme boli rovnako blízko, som si myslel, že to už nič neprekoná. No, byť s týmto veľkým stádom tak dlho, bola jedna obrovitánska cestovateľská pecka zrovnateľná so zážitkom z gorilami. No omnoho exkluzívnejšia, mandrily vidí ročne tisícnásobne menej ľudí než gorily. Gabon je veľmi drahá krajina, cestovateľsky málo rozvinutá a zaručene nie je pre každého. No pre milovníkov prírody máme v BUBO novú exkluzívnu destináciu. Gabon je totižto bezpečnou krajinou a má veci, ktoré nemá nikto iný.  Foto: Ľ. Fellner