Lovec krokodílov v Loango National Park

Mám nádhernú chatku s terasou, s výhľadom na nádhernú lagúnu, všade okolo džungľa, akú nemá ani Amazónia. A v tejto lagúne plávajú až 6 metrové krokodíly, ktoré vážia tonu. Vraj.. Ja som nevidel ani jedného. A tak nás Jurij – (naozaj, takto sa volá černošský sprievodca a máme tu aj ďalšieho, ktorý sa volá Dimitrij… a nie sú to pokrvní bratia )- zoberie krokodíly nájsť. Cez deň sme pozorovali vzácnu antilopu Sitatunga. Samica s mladým asi 2 týždňovým bábätkom, ktoré ležalo vedľa nej v tráve, no potom vstalo a kolísalo sa za mamičkou. Pešo sme sledovali zvláštne Červeno-riečne prasatá, ktoré sú podobnej červenej farby ako Sitatunga a majú aj také biele pásiky, ako táto vzácna antilopa. Boli to obrovské čriedy a my sme prišli na pár desiatok metrov, Juro tvrdí, že na 10 metrov…No zdalo sa to blízko. Keď ste tak blízko divého afrického zvieraťa, máte rešpekt. Najväčším kúskom bolo to, že sme išli pešo ku slonom, bola to taká 4 členná rodinka, dve 25 ročné samice, potom jedna 14 ročná a jeden 3 ročný sloník. Toto v iných parkoch nie je možné. No keďže tu sme sami, absolútne sami, a za celý čas sme nestretli žiadneho turistu, tak si môžeme dovoliť veci, ktoré inde nie sú mysliteľné. Aj to, že do parku ideme ešte za tmy a vychádzame opäť po tme, to nie je inde možné!!! Tu teda večer nasadáme na lodičku a ideme pozorovať v noci krokodíly. Ako opustíme lodge, tak sa nám nad hlavou objavia hviezdy, nádherný Južný kríž, Veľký voz ako keby sa prevrátil, je “naopak” a plavíme sa v absolútnej tichosti hore prúdom tmavej tropickej rieky. Vľavo sa zablyslo a to je ďalšia nádhera. Ako z filmu, dýchame ten dusný vzduch plný vody. Plavíme sa asi 15 či 20 minút a Jurij zapne baterku a mieri do kríkov a prebieha sem tam a hľadá odraz očí. Ja som takto v amazonskej džungli na jazere Chalalan hľadal krokodíly a to sa na mňa “usmievali” desiatky červených krokodílích očí. Teraz som nevidel žiaden odraz, no Jurij skočil do vody, kde by som ja v noci nohu nevložil a predieral sa húštím, čo by som v živote neurobil. Potom bolo počuť pleskot a on vytiahol takého polmetrového krokodílika. No, prst by vám ukmasol ako nič. Krokodílik píska skôr ako kura, než ako krokodíl, videl som tisíce, nie stovky, ale tisíce krokodílov od Sumatry po Brazíliu, či Kubu, ale takýto zvuk počujem po prvý raz, prosba o pomoc. Obzerám sa, nezačula to jeho mama? Fakt by som do tej vody teraz v noci nevliezol ani za svet. Jurij v čiernom tričku a kraťasoch premočených od brodenia sa, mieri čelovkou na krokodílika, my ho pohladkáme po drsnom chrbte aj po jemnom bielom brušku a potom ho Jurij pustí do vody, a ten odfrčí ako raketa. V živote by som takú rýchlosť nečakal, ako keby ste pustili do vody pstruha. Potom sa vydávame ďalej a Jurík opäť skáče do vody a opäť chytá ďalšieho. Celkom zábavné. Z východu bleskov pribúda a tak sa vraciame späť do ochrany našej pralesnej lodže. Dávame si trojchodovú večeru a francúzske Bordeaux. Sme tak ďaleko od akejkoľvek civilizácie a pritom si užívame takýto luxus. Na terase s výhľadom na lagúnu sme iba naša skupina a naši čierni vycvičení čašníci. Všetci sú veľmi milí. Nádherná, voňavá, no veľmi drsná Afrika, ktorú zvládame vďaka tejto malilinkej oáze civilizácie. “Salut” na zdravie, pripíjame si na všetkých cestovateľov s výhľadom na lagúnu plnú krokodílov.