KLF 09 alebo "decivizačný kurz " čast 1

Ahojte doma v pohodlnej civilizacii, hlasime sa prvy krat (internet skor jednoducho nebol) z nasej ultrapapricky ! Sme celi, zdravi, usmiati s pocitom, ze sa hadam uz aj dva mesiace tulame po Indonezii, ale podme po poriadku. Po prvom aklimatizacnom veceri na Bali sme sa presunuli do uplne inych podmienok ! Po kratkom prelete na ostrov Flores, sme pristali v meste Labuan Bajo, tam nas cakal nas zeleny nakladak. He ! Na cestu nich mnohi budu spominat ako na najnarocnejsiu cast zajazd, na vystrasene zadky a takmer vybyte predne zuby pri rychlich glgoch z pivovej flase. Nieco za nieco ! Za dobrodruzny a akcny zaciatok sme ziskali skusenost, ktora stoji nad vsetkym. Na vlastnej kozi sme zazili ustretovost a nedotknutost indonezanov z kmenu Mengerai. Obyvatelia dedinky Waerebo su vzacni ludia, ktori sa nahachadzaju na hrane. Hrane medzi svojim tradicnym, uzasne pokojnym zivotom a objavenim sveta a zaroven aj objavenim samotnym svetom. Teraz si pokojne pestuju kavu, vanilku, hraju volejbal a z vonku na nich ciha cely svet s mobilmi, pocitacmi, autami, stresom a nahanim sa za niecim abstraktnym. Na chvilu sme sa stali sucastou ich zivotneho stylu. Kym sme sa tam sice dostali tam sme vypotili vestko co sa dalo ! Aby sme vonavym indonezanom nevadili isli sme k nim do "sprchy". Predstavte si "sprchu" v strede floreskeho pralesa, kde sa spkojne clapka 10 nahatych bule bule(roz.bielych), Samozrejme sme vytvorili dva odiely z toho ten moj mal nazov wanita - wanita cize zeny,ale neviem ci by nebolo vystiznejsie divozeny :))) nemozem zabudnurt na moment kedy Renca dostala nove mengaraijske meno. Zo slovensky Renaty sa stala mengeraijka Na Ta. Po navrate do Labuan Bajo, sme vnutrozemsku cast naseho putovania prelozili ostrovnou. Na tri dni sme sa ocitli medzi ostrovmi a ostrovcekmi v oblasti Rince, Komoda a Sumbawy. Ako opisat tieto tri dni, bez toho aby to neznelo az prilis dokonalo ? Mame sponimat vsetko aj zastavky na ostrovoch a sledovanie najvacsich jasterov Komodo ? :) Opiseme to proste pravdivo ! Rano sa budime a uz nam rozvoniava kava, chystaju sa ranajky. Slnko sa lenivo odraza od morskej hladiny, prichadza vsak dilema, idem uz teraz kupat, alebo az po ovocnej palacinke ? Den pokracuje a my snorchlujeme, chytame bronz na bielych plazach, kde nikto okrem nas nie je, zbierame musle a uzivame si genialne kucharske umenie nasej posadky. Je to gyc ? Co hovorite potom na toto ? Ostrov sa vola velky Bugis, uprostred okolitych malych ostrovcekoch, bielulinka plaz, nadhrene musle, morsky taxi (roz. prud co nas odviezol az k rebriku na lod) mame ho cely pre seba, Akoby nikto o nom nevedel ! Pripomina vam to sceny z filmu Plaz ? Pokracujeme ! Po tom ako nesmierne gycovo zapadlo slnko, sme si urobili obrovsku vatru a opiekli ryby.. raj ! raj ! raj ! ..normalne mam problem pisat dalej ..asi sa tam chcem okamzite vratit ! No Macka spamataj sa a ideme dalej, lebo prichadza dalsi vrchol naseho putovania. Rinjani. Z ostrovov sme sa vybrali opat do vnutrozemia a rozhodli sme sa, ze si dame do tela ! Po prichode na ostrov Lombok, sme sa prepravili do dedinky Senaru - base camp na vystup nas Rinjani. Aby sme si zahriali svaly, dali sme si predkrm 2 vodopady. Po pri brodeni sa v studenej vode vodopadu sa sklebime do fotakov a adrenalim nam stupa do hlavy ! Cely Lombok je len nas a zajtra pokorime Rinjani ! Na druhy den, adrenalin opadol, bolo nam teplo, makali sme ako draci do poriadneho stupaku, ale vsetci do jedneho sme sa dostali na vrchol kratera odkial sme mohli pozorovat vulkan a z neho vytekajucu lavu. Nazvali sme to ze nam vulkan vyplazuje jazyk :) Po ceste na vrchol vzniklo velmi specialne a vazene druzstvo s heslo "40 a uz dost ! " Vysvetlenie si nechavame pre seba, ale toto druzstvo si zasluzi specialne miesto medzi adrenalinovymi horolezcami v celosvetovej komunite sportovcov. Prisli sme, spotili sme sa a zdolalni sme krater Rinjani ! Dnes sme lodickou pristali na ostrovoch Gili, ale o dobrodruzstvach na tychto nadhernych ostrovoch nabuduce! Majte sa doma dobre a pokracujete v zavideni :)