Legenda o objavení Madeiry

Madeira, celoročne vyhľadávaná pre svoje príjemné počasie, levády a exotickú makaronézsku flóru, bola Európanmi objavená v 15. storočí. Keď sa moreplavci João Gonçalves Zarco a Tristão Vaz Teixeira v rokoch 1418–1419 priplavili k jej brehom, našli ostrov, ktorý bol takmer celý pokrytý hustým vavrínovým lesom. Preto ho pomenovali jednoducho – Ilha da Madeira, čiže Ostrov dreva.

Existuje však legenda, podľa ktorej noha Európana na ostrov vstúpila skôr – už v 14. storočí, počas vlády anglického kráľa Eduarda III. Rozpráva príbeh Roberta Machima, mladého šľachtica, ktorý sa zamiloval do krásnej Anny d´Arfet. Anna však bola zasnúbená (podľa niektorých verzií legendy dokonca už aj vydatá) s mužom, ktorého pre ňu vybrala jej rodina. Keď bol jej vzťah s Robertom odhalený, hrozil im obom trest a okamžité odlúčenie. Milenci sa preto rozhodli pre odvážny útek. Nastúpili sa loď, ktorá sa plavila do Francúzska a verili, že tam budú môcť žiť slobodne a šťastne.

Osud však ich láske nebol naklonený. Loď zasiahla búrka, ktorá ju strhla ďaleko od plánovanej trasy. Po dňoch blúdenia sa nakoniec na pokraji síl doplavili k neznámemu, zalesnenému ostrovu (predpokladá sa, že k dnešnej Madeire). Spočiatku sa tešili a verili, že ich niekto zachráni a do Francúzska sa predsa len dostanú. Loď však bola poškodená, ostrov neobývaný a postupne sa im začali míňať zásoby. Anna bola navyše oslabená vyčerpávajúcou cestou aj chorobou a Robertovi nakoniec umrela v náručí. Ten ju pochoval na mieste, ktoré označil dreveným krížom a pomenoval ho po sebe – Machico. Krátko na to zomrel zlomený žiaľom aj on.

Podľa príbehu potom o niekoľko desaťročí neskôr prví portugalskí moreplavci, ktorí sa na ostrov doplavili, našli na pobreží hrob a drevený kríž s menami milencov a názvom miesta – Machico. A hoci na legendu možno mnoho ľudí zabudlo, tento názov využívajú dodnes ako meno druhého najväčšieho mesta na ostrove.

Nezabudnite si prečítať viac o tomto úžasnom ostrove, a to práve v našom blogu Madeira - najkrajšie miesta ostrova večnej jari.