Lovenie veľrýb na Madeire

V minulosti sa v okolí Madeiry vyskytovalo mnoho veľrýb, v dôsledku čoho tu v minulom storočí prekvital ich lov a s tým spojený priemysel. Dnes je už lovenie veľrýb minulosťou a populácia veľrýb už nie je zďaleka taká hojná.

Prví lovci veľrýb prišli na Madeiru z Azorských ostrovov v 40. rokoch minulého storočia. Na ostrove založili dve pozorovateľne veľrýb, jednu na východe, v bývalom hlavnom meste Machico, a druhú na severozápade ostrova, v Porto Moniz. Poznatky o love veľrýb pochádzali pravdepodobne z Baskicka a zo Severnej Ameriky. K výbave lovcov patrili iba dva drevené člny s veslami. Na lov sa používali ručne vrhané harpúny priviazané lanom k člnu. Keď bola veľryba zasiahnutá, začala celú posádku ťahať za sebou. Keď sa muži dostali s člnom do nebezpečnej situácie, lano spájajúce čln a veľrybu prerezali. Následne sa muži snažili veľrybu zasiahnuť do srdca alebo do pľúc, aby vykrvácala. Pochopiteľne išlo o veľmi nebezpečnú prácu. Údajne však za celý čas nezomrel pri love žiaden rybár, a teda išlo o naozaj veľmi zručných lovcov. Ulovená veľryba bola označená vlajkou a iná loď sa postarala o jej transport na pobrežie.

Rok 1941 bol začiatkom éry veľrýb na Madeire, kedy boli ulovené prvé veľryby severne od mesta Porto Moniz. Následne boli transportované do oblasti Ribeira da Janela, hneď vedľa mesta Porto Moniz, kde boli veľryby spracované na olej. Olej sa získaval rozpustením veľrybieho tuku pri vysokej teplote. V roku 1943 boli postavené ďalšie pozorovateľne veľrýb, ktoré slúžili i na ochranu vôd počas druhej svetovej vojny. Spolu 13 pozorovateľní bolo rozmiestnených na hlavnom ostrove Madeira, ostrove Porto Santo a súostroví Desertas (pozri obrázok).

S technologickým pokrokom sa menil aj spôsob lovenia veľrýb. V 40. rokoch prebiehala priama telefonická komunikácia iba medzi pozorovateľňami na ostrove. S lodnou posádkou bolo možné komunikovať iba pomocou vizuálnych signálov ako ukázaním vlajky či dymom. V roku 1947 si EBAM (Empresa Baleeira do Arquipélago da Madeira), madeirská spoločnosť, ktorá mala monopol na lov veľrýb, zaobstarala vyradené rádia od Spojených štátov amerických, ktoré zvýšili z čias druhej svetovej vojny, čo komunikáciu uľahčilo. 

Revolúcia prišla nielen v komunikácii, ale aj v plavidlách. V roku 1957 vymenili plachty a veslá za motorové člny. Spôsob lovu sa zmenil a zefektívnil. Motorové člny zahnali veľryby k pobrežiu do plytkých vôd, odkiaľ nebolo úniku. Veľryby sa totižto orientujú v prostredí pomocou zvukových vĺn. Skupina motorových člnov vytvorila vo vode zvukovú bariéru, a tak sa im podarilo veľryby zahnať k pobrežiu. V 70. rokoch prišli vysielačky, čo umožnilo komunikáciu pozorovateľní priamo s člnmi. 

Na konci 40. rokov vznikla nová veľká fabrika na spracovanie veľrýb v Caniçal. Hlavným produktom bol veľrybí olej, ktorý sa používal v chemickom priemysle, kozmetike, na priemyselné lubrikanty či vo farmaceutickom priemysle. Počas druhej svetovej vojny, keď bol nedostatok paliva, sa veľrybí olej používal na ostrove aj ako palivo do vozidiel a lodných motorov. Nová fabrika umožnila získať olej nielen z tuku, ale aj z kostí. Okrem oleja vyrábali i múku z veľrybieho mäsa a kostí, hnojivo na zúrodnenie pôdy a nástroje či okrasné predmety z kostí. Veľrybie kosti sú veľmi tvrdé, a preto ich opracovávanie bolo veľmi náročné. Umelci ich však používali ako plátno na vyrezanie obrazov.

Druh veľrýb, ktorý sa lovil, bol vorvaň tuponosý (v angličtine sperm whales). Tento druh sa vyskytoval v okolí Madeiry v hojnom počte a bol ideálny na lov. Zvieratá dýchajú na hladine a vypúšťajú prúd vody v 45 stupňovom uhle, a teda ich bolo možné ľahko spozorovať. Okrem toho sú pomalšie ako iné druhy veľrýb, čo bolo praktické, hlavne keď sa lovilo ručne pomocou harpún.

V roku 1981 spoločnosť EBAM končí a spolu s ňou aj celý veľrybí priemysel Madeiry. Za 40 rokov existencie bolo ulovených približne 6 000 jedincov, teda asi 150 ročne. Dnes sa v dedinke Caniçal nachádza múzeum, ktoré pripomína éru veľrýb na ostrove. Vstup pre dospelých stojí 10 eur a zahŕňa audioguide dostupný i v angličtine. Múzeum pozostáva z dvoch častí, expozície histórie priemyslu a modernej časti venovanej výskumu veľrýb.

Viac o Portugalsku sa dočítate v našom blogu 33 faktov, ktoré ste o Portugalsku (ne)vedeli alebo sa môžete pridať k lovcom zážitkov a navštíviť tento ostrov na zájazde Portugalsko, Madeira.