Národný park Isalo a teleport do jurského parku

Po dvojdňovom oddychu na najkrajších plážach ostrova a plávaní/potápaní v Mozambickom prielive, ktorý oddeľuje Madagaskar od Afriky, pokračujeme smerom do vnútrozemia tohto jedinečného ostrova. Prechádzame cez viaceré dedinky, kde sledujeme život domácich. Ako sušia oblečenie, kde sa len dá (na stromoch, priamo na asfaltovej ceste...), ako vyrábajú drevené uhlie či pália tehly ešte tradičným spôsobom, ako pestujú ryžu či chystajú drevo na varenie. Obľúbenou aktivitou je i vysedávanie priamo na ceste. Áut tu predsa toľko nechodí. Zastavuje i pri miestnych, maľovaných cintorínoch, aké ste ešte nevideli. A cestu nám skríži i prvý chameleón, ktorému sa zapáčilo ostať v strede asfaltovej cesty, ako domáci. (Nikde nenájdete viac druhov chameleónov ako na Madagaskare.) Jednou z posledných zastávok počas nášho presunu od pobrežia je i mestečko Ilakaka, ktoré ešte na začiatku 90. rokov malo približne 40 obyvateľov. Kým sa tu nenašiel zafír a nevypuklo zafírové šialenstvo. Behom pár rokov sa mesto rozrástlo o desaťtisíce obyvateľov. Cieľom našej dnešnej cesty je "jurský park" Isalo - z obdobia Jura, teda starý vyše 150 miliónov rokov. Noc prespíme v nádherných, kamenných domčekoch, ktoré geniálne pasujú do tunajšej krajiny. V areáli nesmie chýbať bazén a príjemná reštaurácia. A ako bonus - suchozemské korytnačky, ktoré sa prechádzajú pred vami. „Tu by sme mohli ostať aj dlhšie,“ navrhujú so smiechom klienti. No neprišli sme sem len vylihovať. Ráno vyrážame na prvú turistiku. Pieskovcové skaly sú všade okolo nás. Ešte stále na ne dopadajú posledné lúče ranného, oranžového svetla. Raj pre fotografov. Nenáročnou trasou na ne vylezieme a urobíme pár fotografií aj z vrchu. Cestou stretávame rôzne zaujímavé druhy hmyzu i viaceré druhy vtáctva - mnohé z toho nenájdete nikde inde na svete, jedine tu na Madagaskare. A nechýba ani malý škorpión, ktorý sa pred nami schoval pod kameň. Nebezpečný je vraj iba pre dieťa. Z pieskovcových skál potrebujeme zliezť do Zeleného kaňonu, kde je pre nás doslova v džungľovej atmosfére pripravený stôl so steakmi, brošé (mäso napichnuté na palici), či iné dobroty. No obedovať nebudeme sami. Hneď ako sa na kamennom stole objaví jedlo, začne sa v našej tesnej blízkosti zoskupovať rodina lemurov hnedých. O niečo ďalej sa so svojimi čierno-bielymi chvostmi prechádzajú známe lemury kata a, naše šťastie, po dvoch k nám dohopká aj vraj najkrajší lemur zo všetkých – sifaka (na fotografií). Obedová atmosféra, akú môžete zažiť jedine na Madagaskare. Lepšiu spoločnosť sme si už azda nemohli želať. Našťastie, tieto takzvané poloopice nie sú až tak drzé ako napríklad paviány z africkej pevniny. Kým sedíme za stolom, len pokojne vysedávajú doslova centimetre od nás a sledujú, čo robíme. Mnohí si s nimi bez problémov robia selfie. Všetko sa samozrejme mení v momente, keď sa postavíme a odídeme trochu ďalej. Na stôl nabehne čistiaca rota a zbytky jedla miznú, že to nestíhame sledovať. „To bol naozaj nezabudnuteľný obed...,“ pochvaľuje si Milena zo Slovenska. Po teda nezabudnuteľnom obede pokračujeme ešte 2 km kaňonom, k Modrému a Čiernemu jazierku s vodopádmi. Niektorí neodolajú a skočia si zaplávať uprostred národného parku. Dokonalá bodka na záver. Nasleduje už len niekoľkominútový presun von z kaňonu, kde je pre nás pripravený odvoz a náš vždy usmievavý šofér Arsi. Potom oddych v luxusných domčekoch a ráno ďalšie putovanie naprieč týmto jedinečným ostrovom.