Denník z Madagaskaru Cesta až tam, kde sa ocitnete akoby na inej planéte

Približne 10 hodín letu vás delí od ostrova, ktorý sa vymyká všetkým predchádzajúcim predstavám až až priama návšteva umožní dokonale vychutnať jedinečnú atmosféru tohoto miesta. Ja ako študent zoológie a veľký nadšenec pre výpravy do terénu som však vedel, čo ma čaká a preto som sa na svoju prvú veľkú cestu aj náležite tešil. Ak mám jednou vetou zhrnúť našu cestu Madagaskarom, neostáva než napísať, že to bol jedinečný zážitok, ku ktorému prispeli aj skúsenosti Matúša, ďalej miestneho sprievodcu Gerarda a nesmiem zabudnúť ani na výborného šoféra Ubyho. Madagaskar je krajinou veľkých kontrastov a ak je niečo takmer na celom jeho území, je to chudoba. Ale poďme poporiadku. Pred desiatou večer európskeho času prilietame do Antananariva, ale na tento názov zabudnite. Ako Matúš hovorí, nikdo hlavnému mestu takto nepovie- stačí iba povedať Tana a všetci rozumejú. Časový posun je tu jedna hodina, čo nie je nič závažné, a tak sme ráno pripravení na prvé dobrodružstvo. Raňajky s typickými francúzskymi bagetami a množstvom ovocia sú príjemným začiatkom dňa a máme aj krásny výhľad na mesto z terasy hotela. Hlavným cieľom dňa bola Ambohimanga, posvätná hora, ktorá má ako jediná široko ďaleko pôvodnú vegetáciu. Pozorovanie okolia na mňa ako biológa silne zapôsobilo- bohužiaľ negatívne. Kam až oko dohliadne, sú vysadené eukalypty a ázijské borovice a za skoro dva dni strávené v okolí Tany som pozoroval len niečo cez 10 druhov vtákov, čo je menej ako objavím počas bežnej prechádzky v lete strednej Európy. Pôvodná príroda tu jednoducho zmizla a nahradila ju krajina slúžiaca ľuďom. Prvý deň je ale hlavne o histórii a tej dostávame v Ambohimage veľkú porciu. Prezeráme si obydlie najväčšieho kráľa Malgašov, Andrianampoinimerina, dozvedáme sa o kontaktoch miestnych s koloniálnymi veľmocami, obdivujeme spálňu kráľovnej Ranavalony. Poobede zamierima späť do centra mesta a prezeráme si sídlo predsedy vlády a kocháme sa pohľadmi na mesto rozkladajúce sa široko ďaleko na kopcoch aj nížinách. Na ďalší deň nás čaká prvý väčší zoologický zážitok, Lemur's park. Sledujeme napríklad dva druhy sifakov (Propithecus coquereli a Propithecus coronatus), ktoré sa vyskytujú na severozápade ostrova a stretnutie s nimi aspoň v polodivokom prostredí ma veľmi potešilo. Gerard, odborník na vegetáciu a prírodu celkovo má prvýkrát príležitosť ukázať svoje skúsenosti. Ja si overujem, že ornitológ v cudzej krajine bez znalosti hlasov vtákov to má omnoho ťažšie, ako vo svojej domovine. Ešte večer tohoto dňa už ale vystupujeme z lietadla na juhozápade ostrova- v Tuleáre. Je to prvý veľký kontrast na našej ceste, tu je krajina naozaj nehostinná a obyvateľstvo skutočne žijúce veľmi skromne. Po večeri sa zabavím chytaním gekónov na stenách hotelovej verandy. Ráno na prechádzke po miestnych trhoch je zrejmé, že nie všetci sme zdravotne v poriadku a prvýkrát sa nám veľmi zídu Matúšove skúsenosti. Potrebujem byť fit, veď poobede sa už ocitáme v rezorte neďaleko Ifaty, kde je unikátny trnitý les, kde nájdete všetkých 6 pôvodných madagaskarských druhov baobabov. Niektorí idú na pláž k moru, ja zase objavím smetisko v lese, kde sa všade okolo pohybujú vtáky hľadajúce nejakú potravu. Možností je tu veľa a určite by stálo za to ostať tu aj dlhšie. Máme ale k dispozícii jeden deň a ja preto neváham a vyrážam na veľryby. Netreba dlho opisovať, ako výnimočne na vás zapôsobí, keď vám pod loďou prepláva desaťmetrový vráskavec dlhoplutvý a okolo sa naháňajú delfíny. Večer si užijeme povoz na zebu a ja večer strávený iba s miestnym sprievodcom v lese. Naozaj dokonalý zoologický zážitok, plazenie sa v piesku a za odmenu dokonalé fotografie plachécho kurolca Uratelornis chimaera a ďalšie zvieratá. Čaká nás cesta do národného parku Isalo. Opúšťame rybárov z kmeňa Vezu a cez oblasti kmeňov Mahafalo a Bara sa presúvame po Route nacionale 7 na sever. Matúš ako veľký znalec kmeňov nám hovorí mnoho zaujímavých informácií. Satrana lodge, kde bývame, je nádherná a situovaná pod mohutným jurským masívom v parku. Trek na ďalší deň ponúkne úžasné scenérie, prvého divokého chameleóna, prírodné jazierko Piscine naturelle či návštevu miestnych lemurov v oddychovom mieste pre návštevníkov parku. Čo sa ale zdravotného stavu týka, nejde to podľa mojich predstáv a na ďalší deň už musím ďakovať Matúšovi za jeho skúsené rozhodnutie a pomoc. Po ceste vojdeme do obrovského kŕdľa sťahovavých sarančí Locusta migratoria a na vlastné oči vidíme, čo to je morová rana pre miestnu úrodu. V parku Anja si s Gerardom preberiem skvelý nápad zveriť park do rúk miestnym, čo pomáha podporovať miestny záujem o ochranu prírody. Večer vo Fianarantsoa je najhoršie a niesom sám. Prehliadku centra mesta bohužiaľ opísať nemôžem, tu som sa musel uspokojiť s pohľadom z okna našeho minibusu, kde som v zadnej časti ležmo strávil vcelku slušný čas. Prechádzame územím, kde sa nachádzajú náleziská zafírov a polodrahokamov a je to tu podobne nebezpečné ako v Texase. V Ambalavao sa nedá nevzchopiť na sa prehliadku výroby miestneho papiera, čo naozaj nie je obyčajný zážitok. Ambositra so svojimi úžasnými rezbárskymi výrobkami tiež už nechýba v mojom programe a každý si naozaj príde na svoje. Spíme v Antsirabe, meste, kde je situácia ľudí na ostrove snáď najlepšia. V Ambadolampy zase uvidíme tú bežnejšiu stránku života na Madagaskare. Ľudia tu pracujú v tvrdých podmienkach pri výrobe predmetov z hliníka, ktorý zbierajú po celom okolí. Po celej ceste napriek ťažkostiam sledujem zástupcov živočíšnej ríše a rád sa s Matúšom i Gerardom delíme o poznatky. Hlavný vrchol pre mňa ale nastáva vo Vakôna lodge neďaleko parku Mantadia. Tu strávime v pralese tri noci a ja som náhle ako zdravý. Prvý deň v Analamazaotra prekonáva aj moje tajné zoologické sny. Sifaky diadémové z tesnej vzdialenosti na zemi pri hľadaní húb a pôdy s minerálmi, tri druhy chameleónov, malý veľhad madagaskarský, gekón Uroplatus fimbriatus s úžasným maskovaním a všade okolo mnoho vtákov. Ale vrcholom je Indri! Typické svetoznáme hlasy ozývajúce sa z pralesa počujeme už z centra, kde si najímame miestnych sprievodcov. Nočná prechádza s čelovkou a hľadanie živočíchov. Veľké dobrodružstvo. Lodge je naozaj luxusná, vďaka obdobiu sucha nikde ani vidu ani slychu po komároch, prevencia je ale najdôležitejšia a Matúš už vie, na čo si dať pozor. Ďalší deň prales v Mantadia, dnes nemáme príliš šťastie, ale všetko doháňam individuálne pri priezkume okolia. Park s lemurmi, ktoré sú zvyknuté na ľudí prináša príjemnú možnosť získať prezentačné fotografie a park s krokodílmi je zase miestom, kde som znova vo svojom živle a vedieme diskusie o rôznych tajoch zoológie. Fosa- najväčšia šelma Madagaskaru a evolučná špecialita aspoň cez ohradu (kiež by sa tak niekedy dala zorganizovať expedícia do Kirindy, najlepšieho miesta na pozorovanie fosy vo voľnej prírode!). Čas strávený v pralese je úžasný a cesta naspäť do Tany nedá človeku, aby nepremýšľal o možnosti ostať. V hlavnom meste navštívime ulicu Mórica Beňovského a dozvieme sa od Matúša aj detaily o jeho živote. Posledné nákupy a čaká nás let naspäť do nášho civilizovaného sveta, ktorému ale chýba tá nespútaná krása a spontánnosť. Tú sme zažili tu, na štvrtom najväčšom ostrove sveta. Jedlo bolo vo všeobecnosti po celej trase cesty výborné, len všade platilo typické Mora mora. Áno, tušíte dobre, Malgaši sa nikam neponáhľajú. Mať tak viacej času na objavovanie Madagaskaru, veľmi rýchlo by som podľahol. Napriek zdravotným ťažkostiam, krátkosti času či iným typicky africkým aspektom života som zažil tú pravú chuť dobrodružstva, zoologických pozorovaní a možností na fotografovanie. Ľudia žijú naozaj na hranici prežitia a tú atmosféru na uliciach proste musíte zažiť. Mali sme aj možnosť posedieť si v obydlí kmeňa Betsileo a mnoho ďalších neopísateľných chvíľ, kde došlo k stretnutiu dvoch svetov. Matúš ukázal svoje skúsenosti, Gerard svoju váženosť medzi madagaskarskými sprievodcami a Uby dokonalé šoférske umenie. Ja zase môžem dlho rozprávať o evolúcii živočíchov ostrova, už nie len vďaka štúdiu, ale taktiež priamym pozorovaniam. Madagaskar rozhodne v ničom nezaostal za svojou povesťou a naozaj ponúkol drsnú tvár, ale zároveň miesto, kde sa žije naplno a chvíle radosti si naplno vychutnáte. Vyplatí sa cestovať znova, stále je čo objavovať! Čo takto sever ostrova? Madagaskar vás rozhodne neomrzí.