Zebu Dobytok na Madagaskare

Keby existovala príručka pre mladého pohoniča zebu, domnievame sa, že by v nej nesmeli chýbať nasledujúce dôležité základne informácie. Odpozorovali sme počas nášho zájazdu. Zebu je všade a vravia, že je aspoň toľko zebu na Madagaskare, koľko Malgasov. Viac než dvadsať miliónov. 1. Čo je zebu? Existujú sporne teórie, či zebu je madagaskarsky hovädzí dobytok, ktorý tu existoval ako pôvodný obyvateľ ostrova, alebo je to kríženec kravy indickej a nášho hovädzieho dobytka. Niektoré genetické štúdie dokazujú, že génom tibetského jaka a madagaskarského zebu je čiastočné zhodný. Tak či onak, zebu je krava s tukovým hrbolom za hlavou a lalokom pod bradou. V období sucha, keď je malo trávy na spásanie, energiu čerpá z tukových zásob a lalok pod bradou používa zebu na ochladzovanie krvi. Zebu pre miestnych Malgasov je nielen krava na mäso a mlieko, či pracovný nastroj na obrábanie políčok. Je to aj investičný majetok. Kto ma zebu je bohatý. Kto ma veľa zebu, ako keby mal u náš zaparkovaných veľa aut v garáži. 2. Kde zohnať zebu Aj tisícky kilometrov ženú svoje stáda dobytka pohoniči (niektorí bosí), aby dorazili na trhy v Ambalavao, či Fianarantsoa. Najväčšie trhy so zebu, kde sa týždenné preda až 5000 či 10000 zebu. Taký silnejší statnejší môže vyjsť na 400000 ariary (v prepočte 140 eur). Kúpime niekomu tento autenticky suvenir? 3. Ovládanie zebu Myslím, že každý z náš by už zopár základných ovládacích manévrov zvládol. Boli sme všímaví počas pretekov našich zebu povozov, ktoré nás viedli do baobabieho lesa. Iste, baobab je typicky pre Madagaskar, ano aj fotogenicky, 6 z 8 druhov pre tuto krajinu endemických, ale ktovie či zážitkom tohto dna nebola práve jazda na zebu povoze. Pohonic vyzeral byt skúsený (mal už viac ako dvanásť rokov) a obdivovali sme jeho širokú skalu hlasvych pokrikov. V zásade k povinnej výbave patria minimálne tri palice, či prútiky, pričom každý ma svoje určenie. Iným treba zebu šibať (dlhší, mäkší, na konci rozvetvený konárik), iným ho treba udierať (hrubší, pevnejší) a iný mu treba strkať do zadku (tenší, krehkejší). Kopance do zebu pomáhajú zvýšiť dočasné rýchlosť povozu a podobný účinok ma aj šľahnutie palicou do oblasti konečníka, pripadne bodnutie. Zebu pobehne, alebo sa vráti na pôvodnú trajektóriu ak mu vykrútite chvost, či (nás pohonič to robil často, najčastejšie hneď po štuchaní do zadku) sa mu zahryznete do chvosta. Najväčší efekt malo však vystrašenie zebu súpravy - s týmto pomáhal externý domorodec, ktorý za nami utekal a mrmlal nejaké zaklínadla. To bolo najefektívnejšie. 4. Maximálna hmotnosť prívesného vozíka Súprava dvoch ťažných zebu je schopná na prívesnom vozíku utiahnuť maximalne 4 európskych bielych turistov, alebo maximálne 2 amerických turistov (pre zväčšenie priestoru je potrebne vybrať ale sedačky a potom sa sedí na zemi), alebo maximalne 14 Malgasov. 5. Ako prísť o zebu Kmeň Bara, ktorého hlavným mestom je Ihosy je známy krádežami zebu. Mladý muž, ak chce dokázať, že je chlap a zaslúžiť si tak svoju nastavajúcu manželku, musí otcovi dievčaťa ukradnúť zebu. Lenže ten bude svoje imanie brániť za každú cenu. Ak sa vám teda podarí ukradnúť zebu budúcemu svokrovi, bude vás rešpektovať a dcéru dostanete za ženu. Ak nie, môžete zabudnúť na to že svoju dcéru dá nejakému neschopnému slabochovi čo ani zebu nevie ukradnúť. Keď sa vám kradnutie zebu zápači a chcete dokázať aký ste chlap, môžete sa vydať na cestu polygamie. Ďalšie oslavy kmeňa Bara, kde môžete o zebu prísť tak, že ho zabijete sú všetky rituály od narodenia, modlenia, sobáša, veľkej noci (ak mate toľko zebu a môžete si to dovoliť) až po najobľúbenejší: Famadihana. Veselica s mŕtvymi. Bara po úmrtí kostru pozostalého uloží do dočasnej hrobky, kde ho nechá tri roky, kým sa rozloží. Potom si po nebožtíka prídu, kosti zabalia do latky, zakonzervujú v mede a umiestnia do menšej rakvy. Potom ich zoberú do dediny na rodinnú party. Všetci sa opijú z miestneho rumu, s mŕtvymi sa porozprávajú (čo nového za tie tri roky) a robia si aj rodinne spoločné snímky. Famadihana môže trvať aj týždeň (podľa zásob rumu) a konci sa premiestnením kosti pozostalých do trvalej hrobky vysoko v skalách. Čím bohatšia je rodina, tým viac zebu sa počas tejto veselice zabije a upečie, na hrobku sa potom aj počet zabitých zebu apise. Nech každý vidí, že bohatý človek to bol.