Madagasikara - ostrov lemúrov Úžasný ostrov Madagaskar

Podľa teórie, kde kolískou ľudstva sú miesta vo Východnej Afrike a najstaršie kosti človeka sa našli v Keni, tak to ľudstvo pri osídľovaní Madagaskaru vzalo trosku okľukou. Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov na svete bol osídlený ľuďmi z Indonézie. Spoločné majú viac z Áziou ako tu s Afrikou. Je to zaujímavý mix Ázie a Afriky, ktorý asi nikde inde na vete nenájdete. Rovnako nikde inde nenájdete lemurov, v podstate primáty, ktoré sú našimi prapredkami. Ak sa človek vyvinul z opice, tak opice sa vyvinuli z lemurov. (Ak človeka stvoril Boh, tak je to jedno.) Lemure žili aj v kontinentálnej Afrike, ale tam ich rýchlejšie a väčšie opice (vyvinuli sa pred cca 35 miliónmi rokov) a ďalší predátori poslali medzi vyhynutý druh. Nebyť Madagaskaru, tak si lemura pozriete ako fosiliu v muzeu alebo v knižke aké mame o dinosauroch. Keďže sa tento ostrov spolu s Indiou pred cca 165 miliónmi rokov odtrhol od Afriky, neskôr dal zbohom aj Indickému subkontinentu, tak tu vzikol priestor pre tento živočíšny druh, aby sa bez ohrozenia zachoval. Jedinými nepriateľmi lemurov je skrtic boa, alebo fosa (ak ste videli rozprávku Madagaskar, tak fosy boli ti zlí). A možno ešte my, ľudia (Menej odlesňovať a viacej prírodu chrániť!). Ale aj tu, na Madagaskare si lemury vo voľnej prírode treba zaslúžiť. Nie sú to koaly, že by ležali par dni na rovnakom konári. Musíte mat trosku šťastie. Prvýkrát sme sa s nimi stretli v národnom parku Isalo. Je to najnavštevovanejší a zároveň najstarší narodny park, prezývaný aj Jursky park, pretože sa po nom prechádzali aj dinosauri. BUBO sa tadiaľto prejde s každým zajazdom. Z pohodlia vkusnej prírodnej, ale zároveň modernej lodge vyrážame na turistiku. Vždy s miestnym sprievodcom, aby nám neunikol ani jeden endemicky hmyz, ani jedna zaujímavá rastlinka a aby sme mali istotu že uvidíme viac. Ako to vidia klienti? Polozil som im otázku pri večeri a nestačil som zapisovať: "Deň to bol veľmi náročný ale pekný. Mali sme krásnych malgasskych chlapcov ako sprievodcov. Autom sme zrána zapadli v blate a aj keď chlapci tlačili, radšej sme sli ďalej peši. Prospelo nám to. Veľmi nas zaujali skalne utvary, ktore vlastne vytvorila rieka pred mnohymy milionmi rokov. Heri nám ukázal stromy tapia, ktorých plody dozrievajú až v septembri, a na ich listoch sa živia larvy motýľov z ktorých miestni tkajú textil. Je to hodvab z Antsirabe. Bolo horuco ale my sme boli stastni, pretoze nas doprevadzal náš milovaný Jurko, ktorý sa nám naozaj venoval, dokonca odvaloval kamene, aby nám ukázal škorpióny. Od najmenšieho skorpionika po stredného. Miestny sprievoddca nam ukázal pariace sa stonky, ktoré boli v splynutí a tvorili halúzku. Pakobylky - miestne endemity. Halúzky sa pätnásť dni paria. Majú výdrž. (asi preto ich miestny sprievodca našiel, vedel o nich už spred týždňa, keď tatialto šiel s inou skupinou :)) Potom nám Juraj ukázal napoleonov klobúk (rastlinka) a slonie nohy (ďalšia flóra). Po vyčerpaní sme sa dostali na prekrásnu skalnú vyhliadku. Ocareni z vyhladu sme pokracovali dalej po prehistorickom dne rieky, kde v kameňoch zanechali diery literity. V cieli náš čakalo osviežujúce jazierko, kde sme sa okúpali. Jazierko s vodopádom lemovali stromy a na nich sa hrala rodinka lemurov kata (po latinsky lemur catta, pretože naozaj je to taká lemuria macka). Maria zažila sok pri prezliekani do plaviek v húštine: zrazu pozerám že ma sleduje lemur kata. Si dovolil pozerať ako sa prezliekam. Predstav si taký zvedavý. Moje prezliekanie bolo skratene." Paranoicky si Maria bola ista ze potom aj tie dalsie lemure na strome sledovali najma ju. Jej manžel vtipne dodal, že skoro spadli zo stromu, ako ju sledovali. Voda bola krištáľová, studena, ale vodopád bol teplý, popisuje zážitok Luja. Beata si všimla, že podľa orientačnej tabule v NP Isalo je Venezuela pri Berline. Streda je pre kmen Bara praci deň, keďže dnes luky boli posiate nádhernými odevmi a obrusmi a riflami. Farebnými. Miestni Malgasi nám kývali. Deti sú tu nádherné, na zjedenie. Okate. Majú tu divne motýle, čo neposedia - vyzerá to že aj tankujú za letu. Preto mame viacej fotografii lemurov a vážok ako motýľov. Pokiaľ by ste chceli, v Ranohire organizujú sprievodcovsky kurz, alebo kurz hotelierstva, manazmentu, casnictva a sladkej či slanej kuchyne, uzatvára výpočet svojich postrehov Beata. Čakal nás obed v prírode, nachystali sme do programu pre náš piknik. Nemal chybu ani organizacne ani ponukou. Po ďalšej popoludňajšej námahe sme sa dostali opäť k rodinke lemurov a k nadherne prestretému piknikovému stolu, čo našincov skoro posadilo. Ešteže bolo kam. Od únavy sme si sadli. V divočine na kamenych stoloch nás čakal zlatý čínsky porcelán. S vyobrazeniami čínskych kačíc. Obskakovali nás lemury. Lemury kata, aké iné? tie s tými čiernymi pruhmi na dlhokanskych chvostoch. Západ slnka v Jurskom parku nadchol, zabavili sme sa na Mariinej staznosti, že sa to nedá fotiť, lebo je to proti svetlu. Aj nacervenale oblaky po zapade slnka nam pripominali rodinku lemurov. O lemuroch sa nám hádam aj sníva. V ďalších národných parkoch v okolí Andasibe sme videli najväčších lemurov Indri indri, diademovu sifaku, hnedého lemura, malého bambusového lemura, rodinku nočných lemurov a v noci aj malého mysieho lemura. Nepočítam chameleony, jašterice, farebne stromové žaby a hady. Dnes nám lemury skákali po hlavách, Madagaskar neprestáva prekvapovať.