Madagasikara - ostrov lemurov

G

george z BUBO

Podla teorie, kde koliskou ludstva su miesta vo Vychodnej Afrike a najstarsie kosti cloveka sa nasli v Keni, tak to ludstvo pri osidlovani Madagaskaru vzalo trosku oklukou. Madagaskar, stvrty najvacsi ostrov na svete bol osidleny ludmi z Indonezie. Spolocne maju viac z Aziou ako tu s Afrikou. Je to zaujimavy mix Azie a Afriky, ktory asi nikde inde na vete nenajdete. Rovnako nikde inde nenajdete lemurov, v podstate primaty, ktore su nasimi prapredkami. Ak sa clovek vyvinul z opice, tak opice sa vyvinuli z lemurov. (Ak cloveka stvoril Boh, tak je to jedno.) Lemure zili aj v kontinentalnej Afrike, ale tam ich rychlejsie a vacsie opice (vyvinuli sa pred cca 35 milionmi rokov) a dalsi predatori poslali medzi vyhynuty druh. Nebyt Madagaskaru, tak si lemura pozriete ako fosiliu v muzeu alebo v knizke ake mame o dinosauroch. Kedze sa tento ostrov spolu s Indiou pred cca 165 milionmi rokov odtrhol od Afriky, neskor dal zbohom aj Indickemu subkontinentu, tak tu vzikol priestor pre tento zivocisny druh, aby sa bez ohrozenia zachoval. Jedinymi nepriatelmi lemurov je skrtic boa, alebo fosa (ak ste videli rozpravku Madagaskar, tak fosy boli ti zli). A mozno este my, ludia (Menej odlesnovat a viacej prirodu chranit!). Ale aj tu, na Madagaskare si lemury vo volnej prirode treba zasluzit. Nie su to koaly, ze by lezali par dni na rovnakom konari. Musite mat trosku stastie. Prvykrat sme sa s nimi stretli v narodnom parku Isalo. Je to najnavstevovanejsi a zaroven najstarsi narodny park, prezyvany aj Jursky park, pretoze sa po nom prechadzali aj dinosauri. BUBO sa tadialto prejde s kazdym zajazdom. Z pohodlia vkusnej prirodnej, ale zaroven modernej lodge vyrazame na turistiku. Vzdy s miestnym sprievodcom, aby nam neunikol ani jeden endemicky hmyz, ani jedna zaujimava rastlinka a aby sme mali istotu ze uvidime viac. Ako to vidia klienti? Polozil som im otazku pri veceri a nestacil som zapisovat: "Den to bol velmi narocny ale pekny. Mali sme krasnych malgasskych chlapcov ako sprievodcov. Autom sme zrana zapadli v blate a aj ked chlapci tlacili, radsej sme sli dalej pesi. Prospelo nam to. Velmi nas zaujali skalne utvary, ktore vlastne vytvorila rieka pred mnohymy milionmi rokov. Heri nam ukazal stromy tapia, ktorych plody dozrievaju az v septembri, a na ich listoch sa zivia larvy motylov z ktorych miestni tkaju textil. Je to hodvab z Antsirabe. Bolo horuco ale my sme boli stastni, pretoze nas doprevadzal nas milovany Jurko, ktory sa nam naozaj venoval, dokonca odvaloval kamene, aby nam ukazal skorpiony. Od najmensieho skorpionika po stredneho. Miestny sprievoddca nam ukazal pariace sa stonky, ktore boli v splynuti a tvorili haluzku. Pakobylky - miestne endemity. Haluzky sa patnast dni paria. Maju vydrz. (asi preto ich miestny sprievodca nasiel, vedel o nich uz spred tyzdna, ked tatialto siel s inou skupinou :)) Potom nam Juraj ukazal napoleonov klobuk (rastlinka) a slonie nohy (dalsia flora). Po vycerpani sme sa dostali na prekrasnu skalnu vyhliadku. Ocareni z vyhladu sme pokracovali dalej po prehistorickom dne rieky, kde v kamenoch zanechali diery literity. V cieli nas cakalo osviezujuce jazierko, kde sme sa okupali. Jazierko s vodopadom lemovali stromy a na nich sa hrala rodinka lemurov kata (po latinsky lemur catta, pretoze naozaj je to taka lemuria macka). Maria zazila sok pri prezliekani do plaviek v hustine: zrazu pozeram ze ma sleduje lemur kata. Si dovolil pozerat ako sa prezliekam. Predstav si taky zvedavy. Moje prezliekanie bolo skratene." Paranoicky si Maria bola ista ze potom aj tie dalsie lemure na strome sledovali najma ju. Jej manzel vtipne dodal, ze skoro spadli zo stromu, ako ju sledovali. Voda bola kristalova, studena, ale vodopad bol teply, popisuje zazitok Luja. Beata si vsimla, ze podla orientacnej tabule v NP Isalo je Venezuela pri Berline. Streda je pre kmen Bara praci den, kedze dnes luky boli posiate nadhernymi odevmi a obrusmi a riflami. Farebnymi. Miestni Malgasi nam kyvali. Deti su tu nadherne, na zjedenie. Okate. Maju tu divne motyle, co neposedia - vyzera to ze aj tankuju za letu. Preto mame viacej fotografii lemurov a vazok ako motylov. Pokial by ste chceli, v Ranohire organizuju sprievodcovsky kurz, alebo kurz hotelierstva, manazmentu, casnictva a sladkej ci slanej kuchyne, uzatvara vypocet svojich postrehov Beata. Cakal nas obed v prirode, nachystali sme do programu pre nas piknik. Nemal chybu ani organizacne ani ponukou. Po dalsej popoludnajsej namahe sme sa dostali opat k rodinke lemurov a k nadherne prestretemu piknikovemu stolu, co nasincov skoro posadilo. Esteze bolo kam. Od unavy sme si sadli. V divocine na kamenych stoloch nas cakal zlaty cinsky porcelan. S vyobrazeniami cinskych kacic. Obskakovali nas lemury. Lemury kata, ake ine? tie s tymi ciernymi pruhmi na dlhokanskych chvostoch. Zapad slnka v Jurskom parku nadchol, zabavili sme sa na Mariinej staznosti, ze sa to neda fotit, lebo je to proti svetlu. Aj nacervenale oblaky po zapade slnka nam pripominali rodinku lemurov. O lemuroch sa nam hadam aj sniva. V dalsich narodnych parkoch v okoli Andasibe sme videli najvacsich lemurov Indri indri, diademovu sifaku, hnedeho lemura, maleho bambusoveho lemura, rodinku nocnych lemurov a v noci aj maleho mysieho lemura. Nepocitam chameleony, jasterice, farebne stromove zaby a hady. Dnes nam lemury skakali po hlavach, Madagaskar neprestava prekvapovat.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Madagaskar

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu