Prírodná rezervácia Reniala a alej baobabov

Stromy, ktoré preslávila knižka Malý princ a ktoré neodmysliteľne patria k Madagaskaru. Povoz zo zebu zastavil. Povyskakovali sme na prašnú cestu. Všade okolo buš. Len na severnej strane čakal pri malom domci náš sprievodca a všade prítomné ženičky, predávajúce všeličo možné od drevených sošiek po nádherné šatky. Prechádzali sme rezerváciou Reniala. Baobabím lesom. V tieni skutočných velikánov. Starešinov pamätajúcich obdobia dávno minulé, obdobia osídľovania Madagaskaru. Kaktusy, rôzne druhy nám neznámych stromov, krov a sem tam aj hmyzu. Červený a žltohnedý piesok. Horúci na dotyk ale príjemný na chôdzu na boso. Až sme prišli k Baobabu. No skúšali sme ho obopnúť a podarilo sa nám to až 6 ľuďom. Priemer kmeňa mal 12 a pol metra. Sú to pomaly rastúce stromy. Povedal nám miestny. Madagaskar je domov Baobabov, z 8 druhov sa práve tu vyskytuje 6. Dokonca sme ochutnali aj jeho semená, orechy. No ako sme prešli poza strom, ten úžasný najväčší Baobab, zakrýval menšie prekvapenie. Medzitým padol podvečer a my sme boli aj hladní, aj smädní. Čakalo nás menšie občerstvenie. Miestne pochutiny a rum Dzama. Padol súmrak. A pomerne rýchlo. Veď sme blízko rovníka. Večer nám miestni ešte zaspievali a zatancovali. Skutočná, nefalšovaná Afrika.