Marocké datle Oázy, ďatle, nomádi, cédre a opice

Marocké datle sa rozliezli do celého islamského sveta a vždy keď sme v Maroku, nakupujeme ich na kilá. Maroko dokáže namiešať neuveriteľný koktejl rôznorodosti. Presne dnes sme sa o tom presvedčili. Naša cesta z púštneho Erfoudu do historického Fezu mala takmer 450 kilometrov, no ak by ste si mysleli, že sme sa nudili, veľmi by ste sa mýlili. Neustále sa niečo okolo nás dialo a mohli sme sledovať unikátne krajinné typy. Neďaleko Erfoudu sme sa zastavili v dedinke Maadid, kde sme zahliadli trh s ďatlami pri ceste. Prešli sme sa trhom, ukázali si ďatle, čo to o nich povedali a našli tie najlepšie. Vedeli ste, že datlí nájdeme cez 100 druhov? Tie najlepšie, kráľovské datle sa pestujú práve tu v oázach a palmériach Erfoudu. Kúpili sme si z nich a ochutnávali ich po ceste. Iné ako tie „naše“. Vôbec nie sú vyschnuté, ale naopak obrovské a šťavnaté. Kto nemá rad ďatle a ochutná tieto kráľovské, ten ich začne mať rád. Spoločnosť nám dnes z rána robila riečka Ziz, ktorá jednak napája nádherné dlhočizné oázy a palmérie posiate ďatlovými palmami, ale vyhĺbila aj pozoruhodný kaňon, ktorý sa pýši prezývkou Marocké Colorado. Aby sme si ho vychutnali naplno, vystúpime z autobusu a peši prejdeme na druhú stranu legionárskeho tunela odkiaľ môžeme kaňon sledovať. Nielen kaňon nás zaujal, ale aj snaha šoféra kamiónu vezúceho nové autá, ktorý sa nezmestí do tunela. Každé jedno auto musí vyparkovať z návesu, preparkovať, prejsť s ním na druhú stranu tunela a tam si zase náklad naložiť. O zábavu má tak na dnešný deň postarané. Okolo nás sa rozbehli pahorky Stredného Atlasu, ktorý sa tak veľmi líši od toho Vysokého. Keď tu človek nebol, oba by hodil do jedného vreca, ale nie je to správne. Stredný Atlas pokrývajú pahorky, údolia naplnené zeleňou a práve sem sa sťahujú nomádi so svojimi stádami počas leta. Keď je zima, odchádzajú, pretože Stredný Atlas veľmi často pokryje snehová nádielka. V meste Midelt sme is na obed dali perfektné tajiny na slivkách či zelenine, posedeli si v príjemnom prostredí a vyrazli do cédrových lesov. Céder sa spája s Libanonom, ktorý ho má aj vo vlajke, no práve Maroko má obrovské množstvo cédrových stromov. Sú krásne, unikátne, vysoké a mohutné a tak nádherne vyčnievajú nad okolité duby. Pri Azrou sme mali šťastie na kolóniu opíc makakov. Z celej Afriky ich najviac žije tu v Maroku, práve v týchto cédrových lesoch a akonáhle sme zastavili autobus, zhrkli sa okolo nás a krásne sa predvádzali len pár metrov pri nás. Nádherný zážitok, stretnúť opice vo voľnej prírode cédrových lesoch. Keď sa v krajine objavili šikmé strechy na domoch, vedeli sme, že sa blížime k mestečku Ifrane. Ma prezývku „Švajčiarsko Maroka“ a pre svoju európsku architektúru skutočne bije do očí. Vybehli sme si na kávičku a koláče, pretože tie robia v Ifrane neskutočne dobré. Takýto oddych a nasávanie atmosféry padol viac než dobre. Už len hodinka cesty a sme vo Feze. Zajtra nám padne ku kolenám a my si ho celý vychutnáme od starobylého labyrintu až po nové štvrte. Jeden z vrcholov zájazdu je za dvermi!