Ostrov Elefantína

Mesto Asuán leží celkom na juhu Egypta. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Níl. Jeho hlavné centrum leží na východnom brehu. Mesto tvorí niekoľko ostrovov, na ktorých sa dodnes nachádzajú pozostatky starovekého faraónskeho sveta. Západný breh tvoria saharské pieskové duny, ktoré počas západu slnka žiaria dozlatista. Medzi tunajšími dunami sa rozprestierajú starobylé hrobky, pamiatky starovekého Egypta, ako i pestré núbijské dedinky.

Asuán bol pre starovekých Egypťanov významným miestom, ostrov Elefantína považovali za „začiatok sveta“ a verili, že práve tu vyviera rieka Níl. Tak to zaznačili kňazi v posvätných knihách. Až neskôr zistili, že priteká z juhu. Najdôležitejšie boli pre nich nílske záplavy prinášajúce Egypta úrodné čierne bahno - kemet. Rieka Níl na svojej 1200 km púti Egyptom neprijíma žiadne prítoky a so svojimi 6677 km je najdlhšou riekou na svete. 

V starovekom Egypte sa ostrov Elefantína nazýval Yebu alebo Abu, Gréci mu dali názov Sloní ostrov, označenie odvodené od pretiahnutého tvaru ostrova alebo tvaru obrovských balvanov, či už pripomínajúceho slonie kly alebo slona, ale tiež od toho, že práve tu sa odpradávna obchodovalo so slonovinou. Vďaka blízkosti prvého kataraktu, ktorý bol uznávanou južnou hranicou Egypta a Núbie, mal ostrov značný strategický význam. Nachádzali sa tu nilometre, pomocou ktorých Egypťania sledovali výšku hladiny rieky a stanovovali podľa toho kalendár poľnohospodárskych prác na dolnom toku rieky Níl.

Ostrov bol významným náboženským centrom, spojeným s kultom božstiev Chnuma, bohyňami Satet - Setis a Anuket. Nemeckí archeológovia odhalili na ostrove početné hroby urodzených Egypťanov a Chrám Chnuma s mumifikovaným baranom.

Ostrov bol správnym centrom nomu (provincia) Ta-Seti (kraj nerastov), ​​kde sa ťažila žula, ktorá sa vyvážala do celej krajiny. Prechádzali tadiaľto obchodné karavány prichádzajúce z afrického vnútrozemia. Po Níle sa dopravovali suroviny a tovar ďalej na sever.

Ostrov Elefantína je známy aj tým, že tu Eratosthenés z Kyrény v 2. storočí pred n.l. meral dĺžku slnečného tieňa a jej porovnaním s údajmi z Alexandrie odhadol obvod Zeme. Jeho výpočet bol takmer presný a vypočítal dĺžku meridiánu s odchýlkou 2%. Významnou pamiatkou sú aj Elefantínske papyrusy, prinášajúce svedectvo o židovskom osídlení Horného Egypta v 5. storočí pred n. l..

Zo starovekého mesta zostala len mohyla široká asi 350 metrov a vysoká až 15 metrov. Prvé vykopávky boli realizované na začiatku 20. storočia, a to predovšetkým za účelom hľadania papyrusov, ale aj preskúmania pozostatkov starobylého mesta. Program komplexného prieskumu, ktorý začal v roku 1969, odhalil najstaršie stopy osídlenia pochádzajúce z polovice štvrtého tisícročia pred n.l.. Východná časť ostrova zachováva pozostatky svätyne Pani mesta, bohyne lovu Satet, z obdobia okolo roku 3200 pred n. l.

Formovanie 1. dynastie a centrum starovekého Egypta sa presunulo z juhu na sever a ranný egyptský štát bol riadený z Memfisu. Mesto na ostrove Elefantína bolo počas 2. dynastie ohradené veľkým múrom a bola tu vybudovaná ochranná pevnosť. V neskorších obdobiach 4. dynastie sa na Elefantíne presadil kult faraóna Snofrua, ktorý tu dal postaviť aj menšiu pyramídu. Počas 6. dynastie sa stavebne rozšíril chrám bohyne Satet, ochrankyňe ostrova a prvého kataraktu.

Závislosť na záplavách Nílu v Dolnom Egypte viedla k vybudovaniu meracích miest - nilometrov a vedeniu záznamov o výške prietoku. Archeologické expedície v lokalite chrámu bohyne Satet odhalili neprerušenú sériu stavebných fáz siahajúcich až do preddynastického obdobia. Zatiaľ čo vládcovia Starej ríše venovali chrámu Satet na Elephantíne len niekoľko votívnych darov, Antef II. (11. dynastia) bol prvým kráľom, ktorý postavil kaplnku pre Satet a boha Chnuma, ktorý bol ochrancom plodnosti, bol pokladaný za Pána zeme a kataraktov, alebo tiež za Darcu vody, ako dokumentujú nápisy na zárubniach. Chnum bol lokálnym bohom v charakteristickom zobrazení s baraňou hlavou.

Počas vlády kráľov 30. dynastie začala pre Elephantínu ďalšia éra prosperity, ktorá pokračovala za Ptolemaiovcov a potom, počnúc rokom 30 pred n. l., za Rimanov. Ptolemaiovci, najmä Ptolemaios VI. a Ptolemaios VIII. Euergetés II., obnovili stavbu chrámu, ktorý bol nakoniec dokončený až za rímskeho cisára Augusta, keď bola tiež postavená veľká riečna terasa, spolu s nilometrom a novým chrámovým komplexom bohyne Satet.

Ostrov Elefantína môžete obdivovať pri plavbe felukou – tradičnej egyptskej plachetnici, ktorú absolvujeme počas nášich zájazdov do Egypta. Má neskutočné čaro, rovnako ako celý Aswan a do dnešných dní sa tomuto miestu pripisuje magický vplyv.