Aquapark na Bali

Krasny pozdrav z Bali. Nachadzame sa na ostrove bohov a uzivame si dovolenku. Tento pobyt je taky relaxacno-poznavaci a tomu prisposobujeme aj program. Jeden den oddych v rezorte, na plazi, relax a sladke nic nerobenie a druhy den aktivny, poznavaci od rana do neskoreho vecera. A co vsetko sme videli? Jednoznacne sme sa zhodli, ze kazdy balijcan je rodeny umelec. Kamenari, rezbari, sperkari, maliari atd. Mohli sme sa o tom presvedcit pri navsteve niektorych remeselnych dielni a vidiet tychto sikovnych majstrov priamo pri praci. No a hadam neprezradim vela, ked poviem, ze niektore ich vyrobky budu zdobit aj obyvacky doma na Slovensku. Navstivili sme aj tradicne pribytky, no a samozrejme aj viacere chramy. V jednom z nich – Uluwatu, sme si priamo pozreli aj tradicne umenie, tanec Kecak. Zaujalo aj mestecko Ubud. Opici les a jeho obyvatelia, makaky dlhochoste nam predviedli rozne gymnasticke prvky a navstivili sme aj ich aquapark a pozorovali ich priamo pri kupeli. No a prezili sme to bez strat, nikomu nic neukradli. Urcite aj trznica zaujala svojimi farbami, ci vonami a inym tovarom, len povzdych, keby toho casu bolo viacej. No a Ubud nesklamal ani chutami, indonezska kava je vyborna a miestna specialita male pecene prasiatko neodolatelne. No a taktiez neskor vecera priamo na plazi, kde sme si zasa pochutnali na plodoch mora. Ani dalsi vylet v nicom nezaostaval za tym prvym. Dokonca sme si privstali este skorej. Vydali sme sa na sever a stupali sme z 0 az do cca 1800 m nadmorskej vysky. Cestou pozorovali meniacu sa panoramu tohto krasneho ostrova, lebo Bali nie je naozaj len o plazovani. Zastavili sme sa spoznavat aj miestnu floru. Kava, caj, kakao, ktore sme aj ochutnali, niekedy aj s prichutou zensenu ci zazvoru. K videniu boli aj ine plodiny ako klinceky, vanilka, korenie, kardamon. Nesmiem tiez zabudnut na cibetku, ktora “vyraba” najlepsiu kavu na svete. Hm, ta vona, o chuti ani nehovorim ;-) Chutil aj durian, take zvlastne ovocie, ktore niekomu smrdi, ale nam vonalo a tiez aj chutilo. Co mozno nebolo k nam az take priaznive bolo pocasie, ale nikoho to nejako mimoriadne nezaskocilo, ved sme v tropickej oblasti a tu moze sprchnut hocikedy a naviac sme to mali take zahmlene a mysticke. Ale aj napriek tomu sme mohli zazriet sopku Batur a pocas obeda v krasnom prirodnom prostredi terasovych ryzovych policok sa nam na moment ukazala aj spicka najvyssieho vrchu Bali, tiez sopka Gunung Agung 3142m. Hned nam lepsie smachovali tie vselijake dobroty. Navsteva Bali by nebola kompletna bez navstevy top chramu Pura Besakih. Okrem ineho bolo zaujimave pozorovat, ako rychlo otvaraju pozicovne dazdnikov. PP podla potreby a PP podla pocasia a cena tiez priazniva len 5000 Rp (50centov). No a na zaver este jedna pozitivna sprava. Vsetci sme tu vdaka miestnej mene rupii MILIONARI.