Prečo ísť na Antarktídu s BUBO Antarktída s bubo - recenzia

VVäčšina Slovákov ak si vyberie za svoju dovolenku ostrov tak je to Kréta, Rodos, Mallorca, zopár letí na Báli, Tahiti. My sme sa rozhodli stráviť časť dovolenky na iných ostrovoch v Južnom mori. Na Južných Shetlandských ostrovoch. Kde to je? Nachádzajú sa južne od 60 rovnobežky a teda politický patria k Antarktíde. Je to pas dlhý cca 450 km strmých zaľadnených vrchov. Až na jednu výnimku. Ostrov Deception, ležiaci od Antarktídy necelých 100km tvorí zaliata kaldera sopky. Keď vchádzame dovnútra kapitán pusti Johana Sebastiana Bacha a my sa razom z búrlivých vôd Bransfieldovho prieplavu dostávame do “prístavu¨ Žiaden sneh, zdá sa mi, že sme o stovky kilometrov severnejšie – teda bližšie k rovníku. To preto lebo ostrov je stále činnou sopkou. Vylodíme sa a šlapeme k parazitickému kráteru. Pripadáme si ako na Mesiaci. Vyprahla krajina, prach, pustatina. Opakujeme Amstrongovu vetu ¨je to malý krôčik ale veľký pre ľudstvo¨a nahrávame recesistický mesačný klip na Facebook pre fanúšikov BUBO. Ostrov má neslávne známu veľrybársku históriu. Sem sa pred a po love ukrývali lovci. Na plážach nájdete miesta kde je horúca voda ak si ju nezmiesate s tou antarktickou tak sa obarite. Väčšina turistov sa preto kúpe tu. My sme zvolili hneď prvý deň priamejší variant, žiadne podvádzanie a kúpali sme sa medzi ľadovými kryhami /ale zabezpečené a nikto neochorel – kto umi ten umi/… Na ďalšom ostrove /chceme sa zastaviť tam kde nestoja iní/ nájdeme stroskotanú drevenú veľrybársku lodičku. Je neuveriteľné aká mala loď. Mala loď a veľká odvaha. Lovec veľrýb to bolo vždy drsné zamestnanie. V 19 storočí tu boli skoro všetky tulene a veeryby vykynožené (to sa dozvedám neskôr v úžasnom múzeu Antarktídy v Usuhai). Vyslapeme na 100 metrov vysoký kopec v tváre prsníkov /už sme dlho na mori a dnes sa mi zdalo, že som videl morskú pannu/ a keďže daný kopec nemá názov, pomenovavame ho “BUBO hil” , pokrstili sme ho snehom a zaspievali slovensku hymnu. 100 rokov od dosiahnutia Južného pólu a 100 metrový kopec- to ide k sebe. Sedíme tu a pozeráme okolo. Cítim sa ako vo výške 7000 metrov v Himalájach, tak to tu teda vyzerá. Všade naokolo ostré štíty pokryté hrubým ľadovcom, no najväčšia nádhera akú si len viete predstaviť. Pod sebou pozorujeme hrať sa 3 veľryby Vráskavca dlhoplutvého. Matka má asi 16 metrov a dve mláďatká tak 8 a 10 metrové. Matka pokojne pláva ale tie malé okolo nej krúžia a každú chvíľu vidíme ich plutvy /veľkosti auta/ švihnúť vzduchom, ponoria sa na chvíľku, tak neohrabané nakrivo a potom vyfúknu spoločne množstvo vody. Kvapôčky akokeby sa prilepili vo vzduchu a tak sa to dobre fotí. Všetky odtiene bielej a modrej. Slnko pripeká a aj keď je nula cítime sa veľmi fajn. Sme hore na kopci a veľryby sú dole v zálive, teraz sa ich dotkúť nemôžeme, ale aj tak je to úžasný zážitok. Vraj nádherné spievajú. Toto je iný druh než sme videli včera. Aj na Shetlandoch máme najkrajšie počasie na svete, také aké dokáže byť iba v horách, také keď žiaru slnka zvýrazňuje odraz od belostného sbehu. Apropos sneh, ten je tu úžasné biely, najbelší aký som kedy videl. Tak takto nejako vyzeral sneh pred priemyslovou revolúciou v Európe. Ďalšia argentínska báza a opäť na tom najkrajšom ostrove Ostrove Polmesiaca a opäť zatvorená. Argentína s Chile bojujú aj tu na Antarktíde. Kedysi sem posielali ženy aby tu na Shetlandoch porodili svoje deti a to mal byť dôkaz že Južne Shetlandy a Antarktída patria pravom práve im. To bolo ešte pred rokom 1959 pred podpísaním Antarktickej dohody (do platnosti vstúpila v roku 1961). Rodiť na Antarktíde to teda nie je bohvie čo. Moje hodinky sa automaticky nastavujú podľa GPS a teraz mi ukazujú Chilský čas. Niekedy dokonca ešte úplne iný. Aký čas majú vlastne ukazovať? Hmm. A čo keby sa niekomu niečo na expedícii stalo? Na lodí máme lekára / je z Jerevanu a teda samozrejme nás najlepší kamoš – po tom ako sme si pripili hruškovicou a slivovicou a kecamee porusky/, v cene nášho poistenia je síce odvoz vrtuľníkom, no v praxi je to horšie. Rozprával som sa s lekárkou na Americkej základni. Susy hovorila že keď majú problém zavolajú loď z Punta Arenas a ťa je tu za 3 dní a za ďalšie tri dní sú späť v Punta Arenas. Odlet z Antarktídy môžu zabezpečiť Briti, s ktorými spolupracujú a to na Južne Shetlandy na ostrov King George island, kde je letisko no a ak boh dá a bude dobre počasie môže sa letieť. Musí byť však dobre počasie, nefukat a to je tu veľký problém. Nie každý má také šťastie ako my, že má toľko dní bezvetrie. Antarktída teda ostáva expedíciou aj naďalej. Nie je to však expedícia iba pre zopár dobrodruhou, ale je to aj pre Vás! Za tie roky čo BUBO Antarktídu realizuje sme vychytali chybičky a už vieme urobiť ten rozdiel medzi zlou cestou, kedy budete na lodí iba 4 dní grcať a omrznú Vám prsty a medzi tou najúžasnejšou cestou vášho života. Práve sme zakotvili v Beeglovom kanáli. Každý z nás dostal diplom o pokorení Drakovho prieplavu a o tom, že jeho noha spočinula na kontinente Antarktída. Rozlúčková večera, posledný Malbec a ráno sa vyloďujeme v Ohňovej zemi a odlietame do civilizácie. Popozajtra nás máte na BUBO Bále. A už sme doma – tento príspevok cez satelit evidentne neprešiel a tak ho uplodujem dodatočne. V Buenos Aires sme sa ešte steaku prejedli a okrem vínka z Mendozy sme si pripili aj bielym cognacom Antarctica od Godetu – aj toto je unikátny zážitok a to som si pre mojich spolucestovatelov nemohol nechať ujsť. Na ďalší deň sme mali premietanie na festivale a Rasťo dokončil cez noc krátky filmík a bolo fajn. Na premietaní zrejme bolo cítiť to naše nadšenie, alebo to bolo naozaj dobre, lebo taký dlhý potlesk som ešte nezažil. Antarktída si ho rozhodne zaslúži. Na základe našich predchádzajúcich výprav sme zrealizovali túto a ja musím konštatovať že všetci do jedného sme nadšení. Antarktída je prekvapenie a ja Vám ho odporúčam! Ako píšem treba vedieť zopár veci aby to nedopadlo zlé – predsa len môže to byť drsné a robiť chyby na tejto rovnobežke sa neodporúča. Keď pôjdete s BUBO dozviete sa tých 10 „drobnosti“ a Vás servis bude dobrý (aj tu sa dá šlapnúť poriadne vedľa). O pár rokov sa z Antarktídy stane destinácia plná turistov – nie nekecám, už teraz tu plávajú aj veľké turistické lode – a to čaro sa stratí, to je na 100% a je to iba otázkou času. To však nie je Antarktída o ktorej píšem- to nadšenie garantujem iba za podmienok ktoré píšem. Teraz ešte budete v úžasnej neporušenej prírode samy, teraz ešte áno. A ceny sa nebojte. Antarktída s BUBO je za dobrú cenu, nikto z výpravy nebol veľkým milionárom, boli sme všetci ľudia, ktorí si splnili veľký sen. BUBO je od roku 2009 najväčším predajcom ciest na Antarktídu a tak máme lepšie ceny resp za rovnakú cenu lepší servis. Účastníci tejto cesty súhlasili že Vám môžeme dať ich telefónne čísla a Vy im môžete zavolať. Tento príspevok bol napísaný pred vystúpením z lode a zaslaný cez satelit.