Južné Shetlandské ostrovy Osobné skúsenosti z Antarktických Shetland

Kde to je? Nachádzajú sa južne od 60 rovnobežky a teda politický patria k Antarktíde. Je to pás dlhý cca 450 km strmých zaľadnených vrchov. Až na jednu výnimku. Ostrov Deception, ležiaci od Antarktídy necelých 100km tvorí zaliata kaldera sopky. Keď vchádzame dovnútra, kapitán pustí Johana Sebastiana Bacha a my sa razom z búrlivých vôd Bransfieldovho prieplavu dostávame do “prístavu". Žiaden sneh, zdá sa mi, že sme o stovky kilometrov severnejšie – teda bližšie k rovníku. To preto, lebo ostrov je stále činnou sopkou. Južné Shetlandy majú celkovú rozlohu 3 687 km² a ležia 430 km až 900 km juhozápadne od najbližšieho bodu Južných Orknejských ostrovov. Na Deception island sa vylodíme a šliapeme k parazitickému kráteru. Pripadáme si ako na Mesiaci. Vyprahlá krajina, prach, pustatina. Opakujeme Amstrongovu vetu ¨je to malý krôčik, ale veľký pre ľudstvo¨ a nahrávame recesistický mesačný klip. Ostrov má neslávne známu veľrybársku históriu. Sem sa pred a po love ukrývali lovci. Na plážach nájdete miesta, kde je horúca voda; ak si ju nezmiešate s tou antarktickou, tak sa obaríte. Väčšina turistov sa preto kúpe tu. My sme zvolili priamejší variant, žiadne podvádzanie, a kúpali sme sa medzi ľadovými kryhami – priamo na Antarktickom polostrove (nájdete taktiež na tomto cestovateľskom fóre)… Na ďalšom ostrove Južných Shatlandských ostrovov  /chceme sa zastaviť tam, kde nestoja iní/ nájdeme stroskotanú drevenú veľrybársku lodičku. Je neuveriteľné, aká malá loď. Malá loď a veľká odvaha. Lovec veľrýb, to bolo vždy drsné zamestnanie. V 19 storočí tu boli skoro všetky tulene a veľryby vykynožené (to sa dozvedám neskôr v úžasnom múzeu Antarktídy v Usuhai). Vyšliapeme na 100 metrov vysoký kopec v tváre prsníkov /už sme dlho na mori a dnes sa mi zdalo, že som videl morskú pannu/, a keďže daný kopec nemá názov, pomenovávame ho “BUBO hill”; pokrstili sme ho snehom a zaspievali slovenskú hymnu. Sedíme tu a pozeráme okolo. Cítim sa ako vo výške 7000 metrov v Himalájach, tak to tu teda vyzerá. Všade naokolo ostré štíty pokryté hrubým ľadovcom, no najväčšia nádhera, akú si len viete predstaviť. Pod sebou pozorujeme hrať sa 3 veľryby Vráskavca dlhoplutvého. Matka má asi 16 metrov a dve mláďatká tak 8 a 10 metrové. Matka pokojne pláva, ale tie malé okolo nej krúžia, a každú chvíľu vidíme ich plutvy /veľkosti auta/ švihnúť vzduchom; ponoria sa na chvíľku, tak neohrabané nakrivo, a potom vyfúknu spoločne množstvo vody. Kvapôčky ako keby sa prilepili vo vzduchu, a tak sa to dobre fotí. Všetky odtiene bielej a modrej. Slnko pripeká, a aj keď je nula, cítime sa veľmi fajn. Sme hore na kopci a veľryby sú dole v zálive, teraz sa ich dotknúť nemôžeme, ale aj tak je to úžasný zážitok. Vraj nádherne spievajú. Aj na Shetlandoch máme najkrajšie počasie na svete, také, aké dokáže byť iba v horách; také, keď žiaru slnka zvýrazňuje odraz od belostného sbehu. Apropos, sneh, ten je tu úžasne biely, najbelší, aký som kedy videl. Tak takto nejako vyzeral sneh pred priemyselnou revolúciou v Európe. Foto: takto vyzerá skutočné kúpanie na skutočnej Antarktíde