Príbeh geniálneho šachistu na Islande - Bobby Fischer

Život amerického šachistu Bobbyho Fischera bol úzko spojený s Islandom. Táto severská krajina zohrala v jeho osude kľúčovú rolu – v roku 1972 tu dosiahol vrchol kariéry a po rokoch prenasledovania tu našiel na sklonku života svoj definitívny domov.

Fischer patril k najväčším šachovým talentom histórie, no jeho genialitu sprevádzala komplikovaná povaha. Od detstva žil v sociálnej izolácii, bol posadnutý šachom a trpel hlbokou nedôverou voči okoliu, ktorú umocňoval pocit, že svetovému šachu vládne sovietske sprisahanie. Jeho extrémny perfekcionizmus a precitlivenosť na vonkajšie podnety okolie často vnímalo ako aroganciu, hoci išlo o prejavy začínajúcich psychických problémov a paranoje.

Šach v období studenej vojny slúžil ako nástroj politickej ideológie. Sovietsky zväz ovládal svetové šampionáty nepretržite 24 rokov a režim to prezentoval ako dôkaz svojej intelektuálnej nadradenosti. Keď sa preto v roku 1972 excentrický Američan prebojoval do zápasu o titul majstra sveta, duel získal obrovský geopolitický rozmer.

Zápas sa odohral v Reykjavíku. Fischer pred odletom na Island váhal a žiadal zvýšenie finančnej odmeny, ktorú nakoniec britský milionár Jim Slater zdvojnásobil na 250-tisíc dolárov. Začiatok turnaja sprevádzali komplikácie. Prvú partiu Fischer kvôli chybe prehral a na druhú kvôli hluku v sále vôbec nenastúpil, čím ju prehral kontumačne. Prekážali mu zvuky kamier, diváci aj odlesky svetiel, preto žiadal úplné vypratanie sály a špeciálne kreslo z USA. Organizátori mu vyhoveli. Sovietsky šampión Boris Spasskij súhlasil s presunutím tretej hry do menšej miestnosti určenej na stolný tenis, kde nebolo počuť kamery. Hralo sa na 24 partií, pričom víťaz potreboval získať 12,5 bodu. Za výhru bol 1 bod, za remízu 0,5 bodu. Fischer zápas otočil a zvíťazil v celkovom pomere 12½ : 8½, a tým zápas ukončil predčasne už po 21. partii. Island sa ocitol v centre pozornosti svetových médií a Fischer zasadil Sovietskemu zväzu vážnu propagandistickú ranu.

Po tomto triumfe sa však Fischer stiahol a na 20 rokov zmizol zo šachového sveta. Jeho osudový návrat prišiel v roku 1992, kedy v Juhoslávii odohral neoficiálnu a luxusne dotovanú odvetu so Spasským. V tom čase však na Balkáne zúrila krvavá občianska vojna a OSN spolu s USA uvalili na vtedajšiu Juhosláviu pod vedením Slobodana Miloševića prísne medzinárodné ekonomické embargo. Cieľom týchto sankcií bolo izolovať režim, ktorý bol zodpovedný za etnické čistky v Bosne a Chorvátsku. Akákoľvek obchodná či športová aktivita na tomto území bola nelegálna. Fischer výzvu amerického ministerstva zahraničných vecí ignorov a americké úrady naňho okamžite vydali zatykač.

Nasledujúcich 12 rokov žil ako štvanec na úteku, prepadal sa do hlbokej paranoje a šíril radikálne antisemitské vyhlásenia. Kľúčový zlom nastal v júli 2004, kedy ho zadržala imigračná polícia na letisku v Japonsku kvôli neplatnému americkému pasu. Fischerovi hrozila deportácia do USA a 10 rokov väzenia.

Vtedy do príbehu opäť, po viac ako 30 rokoch, zasiahol Island. Skupina tamojších šachových nadšencov, vedená Fischerovým bývalým osobným strážcom Saemundurom Pálssonom, zmobilizovala verejnosť a politikov. Islanďania nezabudli, že to bol práve Fischer, kto v roku 1972 upriamil pozornosť celého sveta na ich malý národ. V marci 2005 islandský parlament (Althing) udelil Fischerovi islandské občianstvo. Tento krok síce vyvolal napätie medzi Reykjavíkom a Washingtonom, no Island ním legálne zablokoval Fischerovo vydanie, keďže Japonsko nemohlo deportovať islandského občana do tretej krajiny. Fischer tak 24. marca 2005 pristál v Reykjavíku.

Posledné tri roky života prežil v ústraní. Odmietal modernú lekársku starostlivosť zo strachu, že ho americké tajné služby otrávia. Jeho obľúbeným úkrytom bol legendárny antikvariát s kaviarňou Bókin, kde trávil dlhé hodiny štúdiom kníh. Miestni obyvatelia ho tu zámerne ignorovali a chránili ho pred novinármi, čím mu dopriali vytúženú dôstojnosť a pokoj. Toto kultové miesto môžete sami navštíviť a zažiť jeho autentickú atmosféru počas jedného z našich BUBO zájazdov na Islande.

Bobby Fischer zomrel 17. januára 2008 v reykjavíckej nemocnici na zlyhanie obličiek vo veku 64 rokov (čo sa mimochodom zhoduje s počtom políčok na šachovnici). Pochovali ho v tajnosti na tichom vidieckom cintoríne Laugardælir neďaleko mesta Selfoss za účasti piatich blízkych priateľov. Iba dva kilometre od tohto miesta je dnes v Selfosse zriadené múzeum Bobby Fischer Center. Múzeum, ktoré prevádzkujú miestni nadšenci, uchováva fotografie, osobné veci a dokumenty z Fischerovho života vrátane repliky šachového stola z historického zápasu z roku 1972.