Lety do Patagónie Ako funguje letecká preprava v Patagónii

Vstávame naozaj skoro ráno a obliekame sa naozaj teplo, aj napriek tomu že v Santiagu by sa cez deň dalo chodiť len v tričku a kraťasoch. Náš let však odlieta o 5:30. Chystáme sa do mesta Punta Arenas, na juhu krajiny, ktoré je od hlavného mesta vzdialene takmer 2200 km vzdušnou čiarou. Na svete nie je mnoho krajín, kde by ste zo severu na juh mohli prejsť takú vzdialenosť. Chile ma však na dĺžku viac ako 4500 kilometrov a je nesmierne rozmanite. Od najsuchšej puste planéty Atacama až po polárne pampy a patagonské ľadovcové polia na juhu. A pravé sem sa chystáme. Navštíviť miesto, kde vás môže odfúknuť, kde 14 rokov žil aj Martin Kukučín a kde môžete zažiť 4 ročné obdobia za jedinú hodinu. Odmenou sú vám však dych berúce výhľady a podľa môjho názoru najkrajšia časť sveta. Preto sa teplo oblečieme do mnohých vrstiev a vydávame uprostred noci na letisko. Ta nádhera za to stoji. Let trvá približne 3,5 hod a my okolo 9:00 pristávame v najjužnejšom veľkom chilskom meste. Slnko krásne svieti, ale je chladno a pofukuje. My sa hneď vydávame ešte 60 km južnejšie od Punta Arenas, na miesto, kde bolo založené jedným z prvých obydlí počas kolonizácie Patagónie v prvej polovici 19. storočia. Nazýva sa Fuerte Bulnes a leží priamo na brehu Magaliensovho prieplavu, ktorý v roku 1521 objavil portugalský moreplavec na vôbec prvej plavbe okolo sveta. V tom čase ešte nemohol tušiť, že objavil najdôležitejšiu námornú obchodnú cestu amerického kontinentu na najbližších 400 rokov. Jej význam upadol až otvorením Panamského kanálu v roku 1914. Pravé z tohto dôvodu bola vojenská kontrola tejto oblasti pre novovzniknuté Chile bytostne dôležitá. Kto kontroloval juh Patagónie, kontroloval obchod. Avšak podmienky na život sú tu takmer nemožné, o čom sa presviedčame aj my. Preto drevená, palisádou obkolesená posádka Fuerte Bulnes vydržala na tomto mieste len 5 rokov a následne sa presunuli severnejšie a založili mesto Punta Arenas. Z úplne prvých 200 španielskych kolonizátorov v 16. storočí na tomto mieste prežil prvé dva roky len jediný. Všetci ostatní pomreli od hladu. V najľúbeznejšom prostredí aké si viete predstaviť. Už len byť tu a vidieť tú krásu je pre nás zážitkom. Podmienky sú však kruté. Oproti prvým osadníkom máme šťastie, že si večer môžeme dať skvele chilské vínko a stejk a uložiť sa do pohodlnej postele vo vyhriatom hoteli priamo na brehu Magaliensovho prieplavu.