Čakajte prosím...

Rozprávková kasba

T

TK z BUBO

Už niekoľko dní si užívame rozprávkové Maroko. Casablanca, Marrákeš, Vysoký Atlas, ksary, kasby, to všetko človek pozná z kníh či dokumentov, no teraz sa odrazu ocitol uprostred všetkých týchto vecí a je to krásne vidieť na vlastné oči. Dnes sme sa vybrali z Ouarzazate do Erfoudu pomedzi starobylé oázy, rozpadnuté hlinené ruiny miest, vyschnuté korytá riek a kulisu nám dotvárali aj zasnežené štíty Atlasu. „Sneh sa na nich drží do mája“ povie Larbi, šofér, ktorý pozná Maroko ako svoju vlastnú dlaň. „Túto cestu som prešiel toľko krát, že keby som zatvoril oči, viem, kedy mám odbočiť“ smeje sa. Verím mu, veď sme tu spoločne natočili už niekoľko tisíc kilometrov a tak môžeme tie oči sem tam zatvoriť spoločne. Prechádzame oázou menom Skoura. Zhluk nič nehovoriacich písmen sa nám navždy zapíše do pamäti, pretože sme sa tu rozhodli zastaviť a pozrieť si unikátnu kasbu zo 17.storočia menom Amerdil. Pred dvomi rokmi sa koryto rieky zaplnilo vodou, že tu domáci uviazli na 10 dní. Dnes je prázdne a tak kráčame po zaoblených kameňoch. Amerdil pripomína orientálnu rozprávkou. Niet divu, že sa tu natáčali niektoré scény aj pre film Alibaba, Lawrence z Arábie, či iné trháky. „To si nevšímajte, to je odložené pre natáčanie nového filmu“ povie Mohammed, sprievodca, ktorý sa tu narodil a žije tu. Narodil sa ešte v čase, kedy vládol panovník Hasan II., otec dnešného kráľa Mohammeda VI., ale so súčasným kráľom je spokojný. Vyzvedáme, aký film sa tu bude točiť najbližšie. „Príde sem točiť Jackie Chan“ rozžiari sa. Na zemi sú rôzne obrovské hrnce a presne také isté nájdete v čínskych mestách od Pekingu cez Hong Kong, či na Taiwane. Varia sa v nich polievky, ktoré potom jete priamo na ulici a nechápete ako môžu byť tak dobré. Mohammed nás vedie prítmím na záhradku kde rastie strom s púčikmi granátových jabĺk, figovník, prístreškom sa tiahne vinič a nechýba tu ani marhuľa. Naokolo hlinené steny siahajú do výšky niekoľkých metrov a poskytujú krásny tieň v tomto malom kúsku raja. Aj Mohammedov otec Jusúf tu neďaleko žil a jeho starý otec, tiež Mohammed mal v oáze domček z hliny. Dnes už nestojí, pretože ho dážď nahryzol, až sa napokon zosunul. Mohammedov starý otec Mohammed bol stará škola, žili v oáze, mali somára, na ktorom jazdili a nosili datle na okolité trhoviská a to bol jeho život. Dnes by sa čudoval ako sa Maroko zmenilo. Ani Jusúf by ho už zrejme nepoznal, keď sa tu sem tam zastavia turisti, dnes už aj Číňania, ktorým tento rok Maroko zrušilo víza a tak investovali miliardu dolárov pri Tangier na výstavbu Tech Parku. „Vraj tam bude robiť 100 000 ľudí“ šuškajú si ľudia v Casablance v kaviarničke Ramzes na prahu nového, francúzskeho mesta odetého do štvrte Art Deco, kde sa na fasádach objavujú nádherné detaily, a starej mediny poznačenou historickou bránou. Svet sa mení a Maroko nestojí na mieste. Mohammed nás vezme do kuchyne a ukáže, ako sa vyrába chlieb. „V tejto menšej peci ho robíme denne a tu vo väčšej zase, keď čakáme viac hostí“ vysvetľuje. Kráčame zaprášenými chodbami a zisťujeme akí dômyselní ľudia tu vtedy žili a mysleli takmer na všetko. Napokon si užijeme panorámu z hlinenej strechy a nevieme spočítať koľko datľových paliem je naokolo. Krásne miesto. Sladkou bodkou je mätový čaj. Berberská whisky, ako ju tu volajú. Pripraví ho Mohammedova manželka Zauíja. Sladký čaj, vetvičky voňavej marockej mäty (ktorá je najlepšia na svete) a k tomu prinesie Mohammed aj misku plnú datlí. Len tak, veď sme hostia.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Maroko

Vianočná akcia 2018

Maroko
K

Afrika  

Maroko

22.02. → 03.03. +9 termínov

náročnosť

11 dní

Trvanie

1180€ 1086
B

Afrika  

Maroko


náročnosť

10 dní

Trvanie

2960