Palác El Badi Červená perla

Palác El Badi je dnes ruinou, no kedy patril medzi najdôležitejšie pamiatky marockého Marakéšu. Z marockej Casablancy stačí prejsť len necelých 220 kilometrov a pred nami sa otvorí nový svet. Úrodné roviny plné poľnohospodárskych políčok sa stratia, narastú kopce, horizont zaplní silueta Vysokého Atlasu a všetky budovy na okolo majú červenkastý nádych. Už tušíte kde sme? Marakéš! Dnešný deň patril k tým s prívlastkom „zážitkový“. Máme pocit, že sme na ceste týždeň, tak veľa sme toho dnes zažili, ochutnali, videli, ulovili! Marakéš je červeným mestom, berberskou perlou, orientálnym snom a dobrodružstvom zároveň. Nemá v Maroku páru a snáď ani v celej severnej Afrike by sme nenašli mesto s podobnou atmosférou. Doobedie sme dnes zasvätili pamiatkám, ktoré Marakéš v sebe ukrýva. Mešita Koutoubia s príbehom o jej staviteľoch. Už vieme prečo ju stavali na dva krát, ale aj to prečo sú na špičke minaretu štyri gule namiesto tradičných troch. Chcete vedieť prečo? Poďte s nami do Maroka a toto bude len zlomok zaujímavostí o ktorých sa dozviete! Žasli sme pri hrobkách dynastie Saadovcov s kráľovskou hrobkou Ahmada al-Mansúra. Nechal si doviezť mramor až z Carrary. Peniaze na to mal, pretože bol hlavným obchodíkom s cukrom a práve cez jeho ruky sa dostávala väčšina cukru v 16.storočí do Európy. Nechal si za to rozprávkovo zaplatiť a tak mohol postaviť nielen obrovský palác El Badi, ktorý dnes leží v ruinách, ale aj okázalé hrobky. Návšteva Marakéšu by nebola kompletná, ak by sme si nepovedali niečo o berberskej medicíne, argánovom oleji či tradičných koreninách a naše batožiny od dnes voňajú po africkej harisse a korení ras el-hanout, ktoré je kráľom medzi všetkými marockými koreninami. V paláci Bahia sme hľadali podobnosti so španielskou Alhambrou a je ich tam skutočne dosť. Maroko a Andalúzia sú si veľmi podobné. Vrchol dňa na nás však ešte len čakal. Jamma el-Fna. Námestie mŕtvych. Kto tu nebol, možno mu to veľa nepovie. No kto to bol ako my, tomu sa dostane toto miesto hlboko pod kožu, do mysle a do spomienok. Najprv sme si sadli na terasku vysokého doma a s geniálnych výhľadom sme si vychutnali marocký tadžin. Ochutnali sme tadžin s kuraťom na citróne, ale aj jahňací na slivkách. Nedá sa povedať, ktorý by bol lepší. Okrem toho tradičnú, hustú polievku harriru, kus kus a k tomu výhľad na chaos pod nami ktorý prehlušovali zaklínači hadov. Až po chutnom obede sme sa do námestia ponorili. Posilnili sa pomarančovým džúsom bez ktorého by to v Marakéši nešlo a pohltil nás pravý arabský souk. Prvé nákupy, suveníry, chaos, zjednávanie o pár centov či eúr a kopec zážitkov. Každý niečo kúpil, každý niečo zjednal a všetci boli na seba hrdí, že toto arabské divadlo zvládli. Oddýchli sme si na streche kaviarne pri mätovom čaji a káve a keď sa námestie ponorilo do ešte väčšieho chaosu, išli sme za ním. Ochutnávali ste už slimáky? Tu v Marakéši patria medzi top špeciality a tak sme sa podeili o misku pravých, marakéšskych slimákov a následne sme vhupli rovnými nohami do miestneho streetfoodu. Jahňacie klobásky, brochette, šaláty, chubz a harrisa. Perfektne sme sa najedli v stánkoch v strede trhoviska. Zážitok na aký sa nezabúda. Dnes ich však bolo neúrekom. Lovci zážitkov ako sa patrí. Marakéš je na to ako stvorený!