Medresa Bou Anania Stredoveký labyrint

Stredovek a Fez ide ruka v ruke. Vyberme sa do najznámejšej medresy Bou Anania. Najfasinujúcejšie uličky Maroka. Medina bez konca a kraja. Labyrint. Všetky tieto slová označujú jedno a to isté. Starý Fez. Vychutnali me si ho dopodrobna a navštívili všetky tri jeho mestá. Ráno sme začali pri Kráľovskom palác s nádhernými dvermi a umeleckými kľučkami, prešli sa židovskou štvrtou mellah, tak typickou pre marocké mestá a o chvíľku sme už stáli na pahorku s výhľadom na stredoveké mesto. Prvý krát ho takto vidíme a človek si ani nevie predstaviť ako sa tam onedlho bude potulovať uličkami popod staré, hranaté minarety. Prehliadku mediny je najlepšie žačať tu, nech si človek spraví obraz o tom aká veľká je stará medina Fes el-Báli s viac než 9000 uličkami. V keramickej dielničke sme si ukázali aká precízna je práca pri výrobe lokálnej fezskej keramiky, ktorá je známa aj ďaleko za hranicami Maroka. Napadlo by vás, že tá modrá farba na keramike je pôvodne ružová že je vyrábaná z kobaltu? Až po vypálení získa svoju charakteristickú modrú farbu, tak typickú pre Fez. Do sveta starej mediny sme vošli bránou Bab Boujeloud. Najkrajšia a najfotogenickejšia brána jednoducho musí byť vstupom. Za ňou sa rozlieva iný svet. Orientálny, príťažlivý, ale aj chaotický, smradľavý, no každopádne lákavý. Ponoríme sa do uličiek a okolo nás sa objví arabský souk. Mäso visice na hákoch, živé kohúty aj kačice stojace na ulici, somár naložený nákladom si razí cestu, tam zavonia mäta, tu zase cítiť kožu a každú chvíľku na vás útočí toľko podnetov, že ich ani neodkážete vnímať. Oddýchli sme si v historickej medrese Bou Anania zo 14.storočia, ukázali si tradičné arabské hodiny a pokračujeme ďalej úzkym labyrintom. Dodnes tu žije okolo 200 000 ľudí a nepoužívajú sa tu autá. Z prozaického dôvodu, pretože by sa sem vlastne ani nezmestili. Somáre nosia tovar a ľudia kráčajú peši. Vysoké múry bez okien ukrývajú často poklady v podobe starých histrických domov. Vojdeme dnu a v jednom si ukážeme ako sa vyrába marocký „hodváb“ z agave, inde zase ležia reštaurácie. Očakávaným bodom je návšteva garbiarne. Vetvička mäty pod nos na prebitie smradu, niekoľko poschodí a sme na streche odkiaľ je celé tradičné divadlo priamo pod našimi nohami. Všetky farby sú prírodné, robili tu celé generácie a dodnes sa toto povolani dedí. Celý deň namočený v amoniaku či farbách od rána do večera. Zaslúžené peniaze, ktoré si zarobia. Pokochali sme sa pohľadom a tak sme vošli do úzkej uličky kam by nikoho nikdy samého nenapadlo ísť a ocitli sme sa v paláci, alebo teda tradičnom riáde, aby tu ochtnali fezskú špecialitu menom pastilla. Predstavte si koláč z jemného akoby lístkového cesta, ktorý naplníte kuracím či holubičím mäsom a jeho vrchol posypete cukrom, škoricou a nastrúhanými mandľami. Rozprávka na jazyku. Medinu sme spoznali a napokon sme sa v nej túlali za nákupmi či posedením pri mätovom čaji. Fez je iný ako zvyšok Maroka, je unikátny a my už vieme prečo.