Ruaha – koniec sveta Tam kde nie je signál

Ruaha je málo známy park na konci sveta. Nachádza sa v centrálnej časti Tanzánie a má dlhú históriu. Nemci tu založili prvé chránené územie Saba v roku 1910. Briti rezerváciu rozšírili a nazvali ju Rungwa v roku 1946. Napokon v roku 1964 ju nová tanzánska vláda zmenila na národný park Ruaha a postupne pridávala aj ďalšie chránené územia. Dnes má 20.226km² a je tak rozlohou podobná národným parkom Etosha v Namíbii alebo Kruger v Juhoafrickej republike. Celý súvislý chránený ekosystém, do ktorého Ruaha spadá, má rozlohu viac ako 45.000km². Viac ako polovica parku Ruaha je bez infraštruktúry a väčšina návštevníkov (95%) ostáva v severovýchodnom koridore. Tu sú vybudované lodge, letisko a ostatné potrebné zázemie vrátane správy národného parku. Zvyšok je ponechaný, samozrejme pod kontrolou správy parku, ako voľná divočina. BUBO má rado miesta, ktoré nie sú cieľom väčšiny turistov a hľadáme aj špecifiká danej oblasti. V roku 2019 sme sadli do lietadla na letisku Manyara a vedľa mňa si sadol chlapík, ktorý sa mi zdal povedomý. Zjavne aj ja jemu. Pozreli sme sa na seba a spýtal sa ma, kam letíme. Hovorím, že do Jongomero. A on sa ma spýtal, či som tam náhodou nebol rok predtým. Áno, bol. Opäť letím do južnej časti Ruahy do luxusného campu Jongomero 1.6. Dátum nie je náhoda. Vtedy camp otvárajú po 6 mesačnej uzávere tejto časti parku. Počas dažďov tu nie je možné sa pohybovať a tak je oblasť aj lodge zavretá. Tawi, ako sa manažér volá, si ma rok pamätal. V lodge je možné ubytovať maximálne 16 hostí. Je tu 8 luxusných, rozľahlých stanov, každý s výhľadom na koryto rieky, ktoré je väčšinu roka suché. Sme opäť traja a sme tu prví a jediní hostia po pol roku. Rovnako ako aj v roku 2018. Tri noci v tejto luxusnej „diere“ je to, čo by hľadalo viacero preťažených ľudí. Žiadny mobilný signál, žiadny internet, len vysielačka pre potreby lodge. Tentokrát sme mali so sebou satelitný telefón, ale ani ten signál nechytil. Najbližšie je možné chytiť mobilný signál asi 12 km z lodge na kopčeku smerujúcom na sever, k turisticky známejšej oblasti. Keďže tu pol roka nikto nebol, len zamestnanci parku, zvieratá sa tu správajú inak. Oblasť je krásne zarastená bušom a lesom a krajina je zelená. Park je známy svojou sloňou populáciou, ktorá sa však zmenšila z pôvodných 35 tisíc kusov na polovicu. Je ich tu aj tak vidno obrovské množstvo. Žijú tu aj vzácne antilopy vrané, kudu veľké aj malé, levy, leopardy, gepardy a psy hyenovité. Tie majú v obľube práve túto časť parku. Jazdíme po cestách a počas dvoch dní nestretávame nikoho, až posledný deň ráno nových spolubývajúcich, ktorí hľadajú to, čo my. Jazdili sme celé dni, do lodge sme sa nevrátili ani na obed. Zobrali sme si piknik so sebou. Raňajky aj obed uprostred divočiny s výhľadom na rieku. Je to ako sen. Ten, kto hľadá africkú, neporušenú divočinu, mal by si na zoznam pripísať toto miesto na juhu Ruahy.